Fakty v súvislosti so stavbou Domino na Jasovskej ulici

Vážení Petržalčania,

v poslednom čase sa z rôznych médií, blogov a diskusných fór na vás valí množstvo klamstiev a prekrútených informácií týkajúcich sa stavby Domino na Jasovskej ulici.

Ich autori sa snažia očierniť, zdiskreditovať a pošpiniť tunajší stavebný úrad, mňa i moju rodinu. Mnohí z nich však nepracujú s faktami, ale iba s vymyslenými konštrukciami, ktoré sa im hodia len na to, aby sa zviditeľnili, pošpinili moje meno v súvislosti s mojou funkciou alebo vytvorili „senzáciu“. V súvislosti s niektorými medializovanými informáciami sa už bránim aj súdnou cestou. Keďže niektorí (aj neúspešní kandidáti vo voľbách) nemajú čím zaujať, vymýšľajú si a klamú, bezdôvodne škandalizujú, prekrúcajú fakty a obviňujú ma – a ja pritom iba dodržujem zákon.

Citlivo vnímam reakcie dotknutých obyvateľov, chápem ich obavy a počúvam ich hlas – komunikoval som s nimi písomne i osobne, keď prišli na rokovanie zastupiteľstva, vypočul som ich a celou záležitosťou sa aj dôsledne zaoberám, musím však postupovať tak, ako mi dovoľuje zákon.

Verím, že po prečítaní faktov, ktoré uvádzam nižšie, si súdny človek vytvorí svoj vlastný názor.

 

Fakty v súvislosti so stavbou Domino na Jasovskej ulici

Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané v r. 2007 bývalým vedením mestskej časti, právoplatnosť nadobudlo pred viac ako troma rokmi.  Jeho vecnú ani formálnu správnosť nie je možné skúmať riadnymi ani mimoriadnymi prostriedkami podľa správneho ani občianskeho súdneho poriadku.

Mestská časť Bratislava-Petržalka, ako príslušný stavebný úrad, vydala dňa 27.10.2011 Rozhodnutie o povolení spomínanej stavby, ktoré vychádzalo z rozhodnutia o jej umiestnení a ďalších desiatok vyjadrení a stanovísk.

Mestská časť Bratislava-Petržalka, ako príslušný stavebný úrad, vydala dňa 13.6.2013 Rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením. Predmetná zmena stavby pred jej dokončením spočívala vo vnútorných dispozičných zmenách stavebného objektu SO 02 Bytové domy „A“, „B“, „C“ a v zmenách fasádnych pohľadov s tým súvisiacich, pričom objem predmetného stavebného objektu stavby, jeho funkcia ani počet bytov sa nemenila. Súčasťou dokumentácie pre zmenu stavby pred jej dokončením bolo expertízne posúdenie vplyvu plánovanej výstavby polyfunkčného súboru DOMINO v Bratislave (p. č. 2466/2, 2464/3) na preslnenie existujúcich bytov a na denné osvetlenie existujúcich vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí a posúdenie osvetlenosti denným svetlom v miestnostiach s plánovaným dlhodobým pobytom ľudí navrhovaného objektu, vypracované Ing. Petrom Guothom v apríli 2013 spolu s Ing. Luciou Maňkovou, PhD. a Ing. Petrom Hanuliakom, PhD.

V žiadnej dokumentácii k predmetnej stavbe sa neuvádza počet poschodí 2 či 3, rovnako nie je pravdou, že trvalé bývanie predstavuje 100%. Stavebník v rámci projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie navrhol niektoré zmeny, ktoré nemali negatívny vplyv na okolie a neboli takého charakteru, aby si vyžadovali zmenu územného rozhodnutia. Pôvodne tu mali byť byty, nájomné bývanie pre seniorov ale aj hotel, dnes je to stále polyfunkcia, ale len byty a nájomné bývanie pre seniorov. Z nášho pohľadu nejde o negatívnu zmenu – hotel by bol na okolie náročnejší pre zásobovanie, existenciu reštaurácie, baru, väčší pohyb ľudí i áut a podobne. Pôvodne mali mať budovy suterén, v ktorom malo byť parkovanie, dnes je parkovanie zabezpečené v otvorenom prízemí, ktoré je riešené stĺpmi. Ani táto ani ďalšie zmeny vnútorných dispozícií však nezmenili od začiatku stanovenú maximálnu výšku budov – 21m. Všetky tieto zmeny sú v súlade s územným plánom a boli posudzované odbornými znalcami, ktorých kladné posudky boli podkladom pre stavebné povolenie i povolenie zmien pred dokončením, preto stavebný úrad nemal dôvod ich neakceptovať.

Po samotnom začatí realizácie stavby vykonal tunajší stavebný úrad z vlastnej iniciatívy štátny stavebný dohľad. Hlavný štátny stavebný dohľad uskutočnila na podnet obyvateľov aj Slovenská stavebná inšpekcia. Oba dohľady zhodne konštatovali, že stavebník vytýčil stavbu v rozpore so záväznou podmienkou č. 2 stavebného povolenia, cit. „stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou“. To znamená, že zistili rozdiel medzi odstupovou vzdialenosťou realizovanej stavby od obvodovej steny po obvodovú stenu bytového domu Jasovská 2 – 12 danou územným rozhodnutím a odstupovou vzdialenosťou skutočne realizovanej stavby. Obaja stavebníci boli upozornení, že nemajú pokračovať v stavbe. Keďže konali v tom istom čase v danej veci dva orgány, bolo potrebné v zmysle zákona sa dohodnúť na tom, ktorý bude v čom ďalej konať. Slovenská stavebná inšpekcia podľa jej vyjadrenia začne správne konanie proti stavebníkovi podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. V otázke odstránenia nedostatkov zistených štátnym stavebným dohľadom koná tunajší stavebný úrad, ktorý začiatkom decembra začal konanie podľa § 88 o odstránení stavby, zároveň v spojení s § 88a stavebného zákona, pretože v zmysle zákona musí vyzvať vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Súčasne vyzval stavebníkov podľa § 102 ods. 5 písm. a) na okamžité zastavenie prác tej časti stavby, ktorá je v rozpore so stavebným povolením. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad postupoval len tak, ako mu to zákon nielen ukladá ale aj dovoľuje. Zároveň to bola jediná zákonná cesta, ako celú záležitosť nielen preskúmať, ale aj reálne riešiť a navyše vrátiť tým do procesu samotných obyvateľov – práve v tomto novom konaní budú jeho účastníkmi. Ich predstavy o tom, že stavba sa mala okamžite odstrániť, sú, žiaľ, v zmysle zákona nereálne, akokoľvek by sme s ich pocitmi súhlasili či súcitili, musíme rešpektovať zákon. Práve naopak, ak by sme zákon nerešpektovali alebo si ho vykladali svojvoľne, mohli by sme nielen mestskú časť ale aj samotných obyvateľov vystaviť nepríjemným dôsledkom či už v podobe ťahajúcich sa problémov na samotnej stavbe, súdnych sporov alebo aj finančných sankcií.

Aj v súvislosti s touto stavbou, podobne, ako to bolo v prípade stavby Bajo na Krasovského ulici, sa objavili špekulácie, týkajúce sa mňa a môjho brata. Ing. Marián Bajan, môj brat, je architekt, ktorý pre súkromných investorov (nie pre mestskú časť) na základe normálneho obchodného vzťahu vypracúva projekty pre stavby, ktoré súkromní investori realizujú. Nejde o verejnú ale súkromnú investíciu. Je architekt, preto „kreslí“ projekty k stavbám a investori dávajú svoje stavby na posúdenie stavebnému úradu. Stavebný úrad nemôže nekonať a žiaľ, ani nemôže konanie postúpiť inému stavebnému úradu len preto, že projekt pre stavbu pripravil príbuzný či známy starostu, poslanca či zamestnanca. Na to je zákon a ten by takýmto nekonaním starosta (nech by v tejto funkcii bol ktokoľvek) porušil a musel by čeliť vážnym dôsledkom. Ing. Marián Bajan stojí napokon aj za inými stavbami v Petržalke, napr. projektoval Administratívne centrum na Budatínskej ulici. V tomto prípade som stavbu zastavil už v územnom konaní – to znamená, že reálne som stavbu zamietol, pretože mala nedostatky (marec 2012). To svedčí o tom, že stavebný úrad pod mojim vedením posudzuje stavbu a nie to, kto ju naprojektoval či kto za ňou stojí. Tak to je a bude v prípade stavby Domino a rovnako aj v budúcnosti v prípade ďalších stavieb.

Mestská časť Bratislava-Petržalka nie je a nikdy nebola v žiadnom pracovnom, obchodnom ani inom zmluvnom vzťahu k Mariánovi Bajanovi ani k žiadnej právnickej osobe, v ktorej Marián Bajan figuruje. Nijakým spôsobom som nikdy nepomáhal svojmu bratovi, nerozhodoval ani neschvaľoval žiadny jeho projekt. Nemohlo a nemôže preto ísť o konflikt záujmov ani o rodinkárstvo. Nikto doposiaľ neuviedol, v čom konkrétne som bratovi pomohol, v čom som ho zvýhodnil, všetko sú to len nepodložené špekulácie.

V čase, keď investor požiadal o rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby, ani v čase, keď požiadal o vydanie stavebného povolenia, Ing. Miroslava Franzová nepracovala na stavebnom úrade. Do pracovného pomeru nastúpila ako referentka stavebného úradu 15.4.2011, to znamená, že aj v čase vydania stavebného povolenia bola len referentkou, ktorá daný spis v agende nemala. Poverená vedením stavebného úradu bola až 25.6.2012, na čo oznámila zamestnávateľovi, že by v prípade ďalšieho konania v danej stavbe mohli  vzniknúť pochybnosti nepredpojatosti, na základe čoho ju starosta z prejednávania, rozhodovania a kontroly vybavenia vo veci vylúčil. Podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku sa nemožno domáhať vylúčenia zamestnanca správneho orgánu z konania, ale len z „prejednávania a rozhodovania veci“. Podobne je to aj v prípade Ing. Miroslava Skovajsu, ktorý v čase, keď investor podával žiadosť o územné rozhodnutie, nebol v žiadnom pracovnom ani inom pomere k mestskej časti. A zároveň opakujem – zákon nikomu nedovoľuje posudzovať stavbu podľa toho, kto za ňou stojí, ale len podľa toho, či spĺňa všetky požiadavky, kladené na ňu zákonom.

Ide teda len o vyvolanie senzácie a škandalizácie mojej osoby a mojej rodiny a preto sa bránim a budem brániť dostupnými prostriedkami. Rázne odmietam akékoľvek spochybňovanie môjho konania v oboch prípadoch. To, že sa témy chytajú neúspešní kandidáti na verejné funkcie len svedčí o tom, že ju zneužívajú na svoje zviditeľnenie. Fakty sú však na mojej strane.

Vladimír Bajan