Búrlivá debata o budove na Znievskej

Na ostatnom zasadnutí petržalských poslancov sa dlho a búrlivo diskutovalo o budúcnosti budovy bývalej školy a škôlky na Znievskej ulici. Poslanci napokon schválili zámer nadobudnutia tejto zdevastovanej budovy od Bratislavského samosprávneho kraja.

Budova na Znievskej č. 4 je po požiari v roku 2011 nevyužívaná a je v dezolátnom a nepoužiteľnom stave. Patrí Bratislavskému samosprávnemu kraju ako aj vedľajšia budova Znievska 2, kde sídli Súkromná základná škola pre nadané deti. Vlastníkom pozemku pod oboma budovami je hlavné mesto SR Bratislava. Napriek tomu, že petržalská samospráva nemá vlastnícky vzťah ani k budovám ani k pozemku, tento stav ju trápi, pretože ide o kataster Petržalky a znepokojuje aj obyvateľov z okolia. Aj preto sa na svojom aprílovom zasadnutí tejto téme petržalskí poslanci venovali aj za účasti predsedu BSK Pavla Freša. Budúcnosť diskutujúci videli vo vybudovaní objektu na pôvodný účel z minulosti – teda materskú školu či strednú školu, ale aj základnú školu, komunitné centrum, denný stacionár alebo zariadenie pre seniorov či dokonca verejný park a podobne. Župa slovami svojho predsedu deklarovala, že sa svojej zodpovednosti vzdať nechce a má záujem na vyriešení situácie. A to napriek tomu, že predaj budovy, ktorý pôvodne poslanci BSK schválili, napokon nepovažujú za jediné možné riešenie a predaj stiahli. Pavol Frešo vyhlásil, že bude rád na inom riešení spolupracovať tak s obyvateľmi danej lokality ako aj so zástupcami súkromnej strednej školy zo Znievskej 2 a, samozrejme, aj s petržalskou samosprávou.

V rámci petržalského zastupiteľstva boli na stole boli dva možné mechanizmy riešenia. Zástancovia jedného z nich boli presvedčení, že problém má riešiť ten, kto ho spôsobil, a kto má na to nielen právny základ, ale aj financie. Dôvodili, že Petržalka má z troch samospráv, ktoré v území pôsobia (kraj, mesto, mestská časť) najmenej peňazí a nemôže zo svojho rozpočtu financovať všetko, čo iní zanedbajú. Vyslovili záujem dohodnúť sa na riešení, ktoré však má a môže financovať vlastník budovy. Niektorí poslanci však vyjadrili nedôveru župe, ktorá problém nechala doviesť do tohto stavu a navrhovali prevziať objekt od župy a postarať sa oň vo vlastnej réžii. Tvrdili, že nemôžeme len prstom ukazovať na vinníka, ale musíme prevziať zodpovednosť. Okrem toho chceli, aby tam bola materská škola, keďže kapacít v tejto oblasti má Petržalka stále nedostatok. Poslanci v tejto súvislosti zvažovali aj ďalšie súvislosti, ako zadĺženosť mestskej časti, schválené priority poslancov, ktoré je potrebné tiež financovať – rekonštrukcie ciest, športovisko Jama, rekonštrukcia MŠ Vyšehradská a MŠ Turnianska, rekonštrukcia zariadenia sociálnych služieb či domov kultúry a mnohé ďalšie. Zásadným problémom v oboch prerokovaných návrhoch riešenia v prípade Znievskej 4 je práve vzťah k pozemku, ktorý je v rukách hlavného mesta, preto sa všetci zhodli na tom, že kľúčovým krokom je jeho vysporiadanie v prospech župy, ktorá vlastní budovy.

Poslanci napokon prijali uznesenie, v ktorom schválili zámer nadobudnutia zdevastovanej budovy bývalej školy a predtým škôlky na Znievskej ulici od Bratislavského samosprávneho kraja za 1 euro.
Po rokovaní zhrnul výsledok riešenia predseda BSK takto: „Znievska 2 je škola pre inteligentné deti s hendikepom a je to aj ten istý pozemok ako škôlka na Znievskej 4 z roku 1990. Obidve školy tvoria jeden celok a tak sa bude župa usilovať, aby sa pozemok dostal z mesta na župu. Aby sme sa potom, po porade so školou, ktorá má výborné kontakty na obyvateľov, po diskusii s tými, ktorých sa to týka, dohodli na tom, čo ďalej. Prvé, čo urobíme, je rekonštrukcia tejto budovy vo vlastnej réžii, to je naša povinnosť a už v tejto chvíli prebiehajú oceňovacie práce. Potom sa dohodneme, čo s tým zvyškom. Prídeme opäť na zastupiteľstvo a budeme žiadať jasnejšie uznesenie ako to, ktoré sa dnes schválilo.”

Uznesenie, ktoré poslanci prijali 16-timi hlasmi z 30-ich prítomných, napokon starosta Petržalky nepodpísal, pričom dôvodil zjavnou nevýhodnosťou pre Petržalku. „Budovu nám nikto neponúkal, takže rozhodujeme o majetku, ktorý nemáme. Navyše zbúranie súčasného zdevastovaného objektu a postavenie niečoho nového, navyše, ak nemáme vzťah k pozemku, je komplikované a príliš drahé vo vzťahu k rozpočtu, aký máme každoročne k dispozícii a projektom, ktoré máme už naplánované,“ zdôvodňuje svoj krok starosta. Podľa neho sa tým Petržalka nevyhýba zodpovednosti, pretože existuje stále efektívnejšie a vhodnejšie riešenie – v réžii župy.