Piaty ročník Petržalskej super školy otvorila cesta do vesmíru

Symbolickým odovzdaním kľúča od dverí poznania prvému prednášajúcemu Jánovi Balážovi z Ústavu experimentálnej fyziky SAV sa začal ďalší ročník petržalskej Super školy. Kľúč mu 11. októbra v petržalskom Zrkadlovom háji slávnostne odovzdali starosta Mestskej časti Bratislava – Petržalka Vladimír Bajan a podpredseda SAV Pavol Siman. Otvorili tak piaty ročník tohto čoraz viac populárnejšieho projektu a zároveň podpísali Memorandum o spolupráci.

„Cieľom petržalskej Super školy je priblížiť žiakom vedu ´z mäsa a kostí´ a ukázať, že sa jej dá rozumieť. Možno o pätnásť, dvadsať rokov budú títo žiaci kolegami prednášajúcim,“ uviedol v príhovore V. Bajan. Podľa P. Simana je petržalská Super škola výborný projekt. „Už základná škola môže v žiakoch vzbudiť nadšenie pre ktorýkoľvek vedný odbor,“ povedal podpredseda SAV a s úsmevom dodal, že uňho to tak bolo. Ako odznelo na otvorení v preplnenej sále, „často tu počuť veci, ktoré ešte nikto nikdy nikde nepočul“.

Dobrodružstvo s kométou

Cesta za prvým poznaním v tomto ročníku viedla najďalej, ako sa dá. Do vesmíru. „Videl niekto z vás už kométu?“ začal svoju pútavé rozprávanie o vesmíre a vzniku a zániku kozmickej sondy Rosetta vesmírny konštruktér z Ústavu experimentálnej fyziky SAV Ján Baláž. Zo žiakov nikto. Ešte nestihli. Zato sa dozvedeli, že Mark Twain sa narodil v roku, keď Halleyho kométu bolo vidieť zo Zeme a umrel o 76 rokov, keď sa zjavuje pozemšťanom opäť. Periodicita zjavovania sa tejto kométy, 76 rokov, však bola asi najnižším číslom, ktoré na prednáške odznelo. J. Baláž sa žiakom snažil priblížiť Veľký tresk (asi pred 14 miliardami rokov), ktorý znamenal vznik vesmíru, planét a teda aj Zeme. „Trvalo asi 100 miliónov rokov, kým sa vesmír rozžiaril a začali vznikať prvé hviezdy,“ vysvetľoval zhruba 450 šiestakom J. Baláž.

Tomu, ako vlastne vznikla Slnečná sústava, ktorej súčasťou je aj naša Zem, pomáha skúmanie komét. K jednej z nich, ku 67/P Čurjumov-Gerasimenko, vyslali vedci 2. marca 2004 sondu Rosetta. Jej súčasťou bol modul Phillae. Bola to prvá sonda, ktorá pristála po desaťročnom putovaní vo vesmíre, na povrchu kométy. Rosetta mala 11 vedeckých prístrojov, o jeden menej mal modul Phillae. Na Zem sa dostali výsledky, ktoré budú vedci využívať niekoľko rokov. Voda z tejto kométy sa však na Zem určite nedostala. „Voda na kométe obsahuje niekoľkokrát viac ťažkého vodíka (deutéria) ako voda na Zemi, takže predpoklady vedcov sa nepotvrdili,“ konštatoval vedec. Život sa však z kométy dostať mohol. Na kométe boli stopy po aminokyseline glycín a fosfore, ktoré sú základnými prvkami života. „Okrem získavania snímok sonda tiež zbierala informácie o hustote a zložení plynov kométy, plazmy, hustote prachu, povrchovej teplote telesa,“ vymenúva výsledky výskumu J. Baláž, ktorý sa sám na zostrojení sondy podieľal.

Záver prednášky patril premietnutiu (aj dojemného) kresleného filmu o putovaní kamošov Rosetty a Phillae ku kométe. Absolútne ticho počas filmu i prednášky a potom asi 350 zdvihnutých rúk s nekonečnými otázkami. Ich odbornosť ocenil aj sám vesmírny konštruktér, ktorý po skončení rozdával podpisy. Ako hviezda.

Andrea Nozdrovická