Dnešní rodičia sú vraj viac neistí

Inšpiratívnych ľudí má Petržalka určite neúrekom. Sú medzi nimi nielen tí, ktorí v Petržalke žijú, ale aj takí, ktorí v nej aktívne pôsobia. Jednou z nich je aj lekárka, ktorá má v Petržalke svoju ambulanciu pre deti a dorast. Ambulanciu, v ktorej deti s rodičmi nikdy nečakajú v preplnenej čakárni, lebo má vybudovaný vlastný systém objednávania.
Mudr. Antošová nie je zástancom nezmyselného podávania antibiotík a predpisuje ich iba v nevyhnutnom prípade, po vyšetrení CRP prístrojom. Má dieťa dlhotrvajúce „soplíky“? Či nejde o zápal dutín, odhalí špeciálny usg prístroj. Bacily v ambulancii zlikviduje germicídny žiarič.

Monika Antošová- známa petržalská pediatrička, ktorá 17 rokov pracovala v detskej fakultnej nemocnici na Kramároch, z toho 8 rokov ako zástupkyňa primára. Niekoľko rokov vykonávala aj pedagogickú činnosť. Absolvovala stáž na Detskej klinike v Bazileji vo Švajčiarsku. Je autorkou webového portálu „Choré dieťa“, autorkou knihy „Sprievodca detskými chorobami“, spoluautorkou knihy „Testujeme a rozvíjame svoje dieťa“. Pravidelne publikuje v rôznych časopisoch, vystupuje v televíznych programoch. Od roku 2009 má svoju pediatrickú ambulanciu v Petržalke.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa stali lekárkou a teda, špeciálne pediatričkou?
Prvým momentom bol asi lekársky kufrík, ktorý mi rodičia kúpili. Liečila som ním všetky bábiky. Pediatria však bola mojím snom od začiatku štúdia. Z dôvodu nedostatku voľných miest na detskom oddelení som začínala ako anestéziológ, čo bolo nesmierne zaujímavé, ale atestovala som už z pediatrie a neonatológie.

Ste detskou lekárkou už viac rokov, sú dnešní mladí rodičia úzkostnejší, možno precitlivenejší na svoje deti oproti „starším ročníkom“?
Sú rovnako úzkostliví, ale povedala by som, že sú viac neistí. Môže to súvisieť s pretlakom informácii na internete, najmä na sociálnych sieťach. Dnešní rodičia majú menej času, ale potrebujú okamžité riešenia.

Je nutné s každou teplotou a „soplíkom“ chodiť k pediatrovi? Alebo má rodič radšej chvíľu počkať, ako sa ochorenie vyvinie?
Ak dieťa nemá žiaden iný príznak len teplotu, nie je apatické, teplota po podaní lieku klesne, nie je potrebná okamžitá návšteva lekára. Neplatí to však pre deti do pol roka. Čo sa týka nádchy, každý rodič by mal vedieť liečiť ju doma, bez odbornej pomoci.

Rodičom sa má narodiť bábätko. Podľa čoho by si mali vyberať detského lekára?
Najlepšie je na základe odporúčania od známych. Dôležité je zistiť si ordinačné hodiny, či lekár ordinuje denne alebo len niektoré dni v týždni. Je potrebné získať si informácie o vybavenosti a dostupnosti ambulancie. Samozrejme, najlepšie je osobné stretnutie s lekárom. Opakovane sa mi stáva, že rodičia chcú meniť lekára po mesiaci od narodenia dieťaťa. Svedčí to o tom, že nemali dostatok informácií, resp. neprikladali výberu lekára dostatočnú pozornosť.

Rodičia sa sťažujú, že v Bratislave nevedia nájsť pediatra, ak teda nechcú ísť k „spádovému“ lekárovi. Je podľa vás v Bratislave dostatok/nedostatok pediatrov?
Pediatrov v Bratislave je naozaj nedostatok. Okrem toho sú preťažení a veková štruktúra všeobecných pediatrov nie je optimistická.
Takmer „módou záležitosťou“ sa stalo aj neočkovanie. Stretávate sa často s odmietavým postojom rodičov k povinnému očkovaniu?
Stretávam, ale v poslednom období, možno kvôli zvýšenému výskytu osýpok v Európe, sa zdá, že odmietnutí je menej.

Nízka imunita a s ňou spojená častá chorobnosť dieťaťa, autizmus, poruchy komunikácie a rôzne iné ochorenia. Sú naozaj dnešné deti viac choré ako tie narodené v 70. – 80. rokoch? Alebo je to len lepšou diagnostikou či tým, že nás rodičia sledovali menej?
Nemyslím si, že chorobnosť je vyššia ako v minulých rokoch. Detí trpiacich na alergické ochorenia je viac, ale je to celosvetový trend. Čo sa týka autizmu, skôr ide o zlepšenie diagnostiky. Pribúda však porúch reči, správania, komunikácie. Tu môže byť príčin viac. Uponáhľaný život, rodičia menej komunikujú so svojimi deťmi… Nesporne sa na tom podieľa aj vplyv nových technológií. Neustále sa stretávam s tým, že dvojročné deti strávia denne nemalý čas pri tablete. Rodičia to vysvetľujú tým, že deti sa takto učia. Ja tvrdím neučia, resp. učia, ale nie tak, ako by sa učiť mali. Deti do troch rokov by nemali vedieť, čo je tablet či mobilný telefón.

Mamičky sa sťažujú, že ich dieťa je nástupom do MŠ neustále choré. Dá sa vyhnúť škôlkarským chorobám?
V prevencii ochorení je dôležité dojčenie, správna životospráva, prísun vitamínov v prírodnej forme počas celého roka, nielen v období choroby, dostatočný spánok, denný pobyt vonku a dostatočne dlhá rekonvalescencia po chorobe. Najdôležitejšie je však to, aby do škôlky nechodili choré deti. Tie sú najväčším zdrojom infekcie.

Ste autorkou knihy „Sprievodca detskými chorobami“. Čo vás viedlo k jej napísaniu?
Musím sa priznať, že to nebol môj nápad. Oslovilo ma vydavateľstvo. Kniha je určená pre každého rodiča, bez ohľadu na vek dieťaťa. Obsahuje popis celého spektra ochorení a, samozrejme, rád, ako ich liečiť doma, kedy navštíviť lekára, čo nie je potrebné preceňovať, ale aj to, čo sa nesmie zanedbať. Internet je určite nápomocný, ale veľmi často nepoznáte zdroj informácií. Pre laika môže byť ťažšie zhodnotiť pravdivosť a aktuálnosť údajov. Kniha je niečo, čo máte vždy poruke, poznáte autora, viete s ním prípadne komunikovať, overiť si jeho prax a podobne.

Portál „Choré dieťa“ je tiež vaším „dieťaťom“. Ako vznikol?
Pracovala som 17 rokov na detskej klinike na Kramároch. Keď som rozmýšľala o vlastnej ambulancii, aktívne som vyhľadávala informácie na internete. Našla som tam množstvo rád bez uvedenia zdroja, ale aj rady od jedného detského lekára, ktoré boli v absolútnom rozpore s novými poznatkami. Uvedomila som si, že je dôležité poskytnúť rodičom skutočne kvalifikované informácie. Nebola to jednoduchá práca, veď na portáli je takmer 300 originálnych článkov. Teší ma však, ak si tam rodičia nájdu to, čo potrebujú.

Foto: archív Mudr. Antošová