Petržalka čistí Petržalku
Môžeme byť hrdí na to, že Bratislava patrí k najzelenším mestám v Európe. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila holandská online cestovná kancelária TravelBird, sa spomedzi 50 skúmaných miest Bratislava umiestnila na treťom mieste najzelenších miest. A o tom, že k tomuto hodnoteniu nepochybne prispieva aj Petržalka, svedčí aj množstvo názorov a ohlasov od samotných obyvateľov, ale aj návštevníkov Petržalky.
„Petržalka už vyše 20 rokov v jarných mesiacoch organizuje čistenie brehov Chorvátskeho ramena a dna Veľkého Draždiaka. Na to potom nadväzuje Týždeň čistoty, ktorý organizujeme nielen na jar, ale aj na jeseň. Do všetkých týchto aktivít zapájame aj obyvateľov Petržalky a treba povedať, že každý rok sa ich počet zvyšuje. Navyše si Petržalčania zvyknú robiť aj individuálne brigády v okolí svojich domov. Náš miestny úrad im poskytuje vrecia na odpad a na požiadanie vieme pomocou nášho podniku verejnoprospešných služieb vyzbieraný odpad aj odviezť. Pre zaujímavosť vlani sme vlani na jar obyvateľom vydali 347 kusov vriec a Petržalčania vyčistili 8 lokalít. Na jeseň to potom bolo 6 lokalít a Petržalčanom sme vydali 80 vriec,“ povedal petržalský starosta Vladimír Bajan.
Vráťme sa ale k Chorvátskemu ramenu. Tradične sa na tomto čistení podieľajú petržalskí seniori, školáci, zamestnanci miestneho úradu, chodia aj niektorí poslanci a ostatní Petržalčania. Dovedna to vlani bolo takmer 200 ľudí, tento rok sa ich dopredu prihlásilo 160. Petržalka na čistení veľmi úzko spolupracuje s potápačmi z OCTOPUSU a so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Potápači tento rok čistili posledný úsek ramena od Dolnozemskej smerom na koniec. K dispozícii mali aj čln, na ktorý dostali od mestskej časti dotáciu. V nedeľu potom čistili dno Veľkého Draždiaka, konkrétne zátoku vedľa školy na Tematínskej.
„Chorvátske rameno je vzácne prírodné centrum Petržalky. To, že sa tu darí rastlinám a živočíchom svedčí o tom, že voda je tu naozaj čistá. V oblasti Chorvátskeho ramena zistených 12 druhov chránených a ohrozených druhov rastlín a 7 chránených a 6 ohrozených druhov živočíchov, registrovaných v Červenej knihe. Sú to predovšetkým obojživelníky, ale aj bobor a vydra a korytnačky. Rastie tu napríklad aj kriticky ohrozené lekno biele, ktoré potrebuje naozaj čistú vodu. Na brehoch vidieť jašterice či užovky. Čo sa týka biologického odpadu, najväčším problémom pre Chorvátske rameno predstavujú trávnaté porasty, trstina a odumreté vodné rastliny, ktoré zanášajú dno a spôsobujú úbytok kyslíka. Čoraz väčším problémom je však kontaminácia spôsobená komunálnym odpadom. Aj preto má čistenie Chorvátskeho ramena pre život v ňom a okolo neho nesmierny význam,“ dodal Vladimír Bajan.
Niektorí obyvatelia sa ale sťažovali, že rákosie v Chorvátskom ramene je príliš bujné a že by ho bolo treba pokosiť. Vodohospodári, ktorým starostlivosť o rameno prislúcha, však upozornili, že je to prirodzené prostredie najmä pre vtákov, ktorí si práve v rákosí stavajú hniezda. Čiže, pokosiť ho je možné až po skončení času hniezdenia.
S čistotou Petržalky úzko súvisí aj zber elektroodpadu a zber odpadu s obsahom škodlivín a jarné a jesenné pristavovanie veľkokapacitných kontajnerov, ktoré slúži na to, aby sa Petržalčania mohli pohodlne a bezplatne zbaviť veľkorozmerného odpadu. Odkedy miestny úrad dáva tieto kontajnery k dispozícii, ľudia si na ich pristavenie väčšinou počkajú a veľkorozmerný odpad nedávajú do klasických kontajnerov. Vlani bolo v rámci jarného a jesenného čistenia pristavených 199 kontajnerov.
Čistota, to sú ale aj koše na odpadky a psie exkrementy. V Petržalke ich počet z roka na rok rastie, len vlani pribudlo 7 košov na psie exkrementy, spolu ich teda máme 224 a za posledné dni prišli na petržalský miestny úrad ďalšie tri požiadavky od obyvateľov, čiže ich počet sa opäť zvýši.
