Dožila sa okrúhlych 100 rokov

Dožiť sa v dnešnej dobe sto rokov, to si už len ťažko vie niekto z nás predstaviť. Tento úctyhodný vek dosiahla Helena Mozolová, ktorej bol k storočnici zagratulovať starosta Ján Hrčka s vicestarostkou Lýdiou Ovečkovou v Stredisku sociálnych služieb na Vavilovovej ulici, kde je Helena umiestnená už skoro dva roky. Jubilantke zaželali najmä veľa zdravia a ďalšie spoločné stretnutia pri príležitosti osláv narodenín.

Ku gratulácii sa pridala aj riaditeľka strediska Soňa Chanečková a vyzvala prítomných, aby zaspievali „Živió“. Na veselú nôtu zaspievali aj členovia súboru Melódia. Nasledoval prípitok a krájanie torty, na ktorej si pochutili zamestnanci aj klienti strediska.

Pri slávnostnom prípitku nechýbala ani jej dcéra Božena (64), ktorá nám o živote svojej mamy porozprávala viac.

Aký život mala vaša mama?

Mala veľmi ťažký život. Pochádzala z dvanástich súrodencov, z ktorých osem sa dožilo dospelého veku. Narodila sa a vyrastala v Malých Ripňanoch pri Topoľčanoch, kde jej rodičia mali hospodárstvo. Už od ôsmich rokov musela pásť husi a starať sa o mladších súrodencov. Jej otec obchodoval s maslom, vajíčkami a inými domácimi surovinami a roznášal tovar iným ľuďom. Už ako malé dievča musela dvíhať ťažké balíky a roznášať ich spolu s ním, väčšinou pešo.

Odkedy žije v Petržalke?

Mama sa vydala, keď mala 21 rokov v r. 1940, kedy sa presťahovala do Bratislavy. V tom istom roku sa narodila moja najstaršia sestra. Najprv bývali v Ružinove v rodinnom dome s veľkou záhradou, kde chovali sliepky, kačice, husi – aj tu mali svoje malé hospodárstvo. O dva roky na to sa narodila moja ďalšia sestra a nakoniec ja. Od r. 1979 žijeme v Petržalke.

Ako by ste ju charakterizovali?

V domácnosti bola generálom a všetko dirigovala. Môj otec bol miernej povahy a to, čo ona povedala, vždy platilo. Ako som už spomínala, bola veľmi aktívna. Pracovala na vrátnici, ako upratovačka a dokonca sa starala o jednu postihnutú pani susedu. Do 85 rokov pracovala v novinovom stánku, ktorý vlastnil môj manžel, takže bola fyzicky aj psychicky veľmi spôsobilá. Všetko sa zmenilo po nešťastnom páde, keď sa potkla o prah a zlomila si krčok stehennej kosti. Začala navštevovať rôzne rehabilitácie, no zhoršilo sa to, až nakoniec prestala úplne chodiť.

Páči sa jej v Stredisku sociálnych služieb?

Je veľmi spokojná so starostlivosťou, ktorú jej tu zamestnanci poskytujú. Má troch vnukov a štyri pravnúčatá a veľakrát jej chýba domov. Snažím sa ju však navštevovať aspoň raz za deň, aby jej nič nechýbalo.

Fotogalériu nájdete TU.
Foto: Matúš Bednarič