Petržalská super škola: Ako škodia voľné radikály

Naozaj tak škodia voľné radikály ľudskému organizmu? Alebo môžu byť aj na osoh? Žiakom ôsmeho ročníka petržalských škôl to prišiel v rámci projektu Petržalská super škola vysvetliť jeden z najpovolanejších. Vedecká kapacita, prof. Ing. Marián Valko, DrSc., najcitovanejší slovenský vedec, odborník v oblasti fyzikálna chémia a molekulová spektroskopia zo Slovenskej technickej univerzity.

„Dnešný prednášajúci má za sebou asi 20-tisíc vedeckých citácií, čo znamená, že vedci, ktorí sa jeho prácami zaoberali, by zaplnili asi 50 takých sál, v akej dnes sedíte,“ uviedol hosťa Peter Vršanský zo SAV žiakom sediacim v Zrkadlovom háji.

Profesor Valko začal s vysvetľovaním „od nuly“, teda od atómu, najmenšej častice každého chemického prvku, a jeho zloženia z protónov, neutrónov a elektrónov. A práve elektróny, dvetisíckrát ľahšie ako protóny, uzatvárajú väzby s inými atómami a utvárajú molekuly.

V pútavej prednáške, ktorá zaujala nielen študentov, ale aj pedagógov, sa vedec dostal až ku komplikovanejšej väzbe aminokyselín. „Sú extrémne dôležité, lebo sa z nich tvoria proteíny a tie riadia všetky životne dôležité funkcie,“ vysvetlil prof. Valko. Najdôležitejšími sú známe DNA a RNA.

Ako však vzniknú voľné radikály? Radikály obsahujú nespárené elektróny. Každá molekula, ktorá má takýto elektrón, sa k nemu snaží nájsť „pár“, doplniť si ho, vysvetľoval vedec. Ak ho nemá, oxiduje. Ako príklad uviedol oxidáciu jablka, čo je vlastne jeho hnitie.

Radikálny elektrón je vlastne „chorý“, je veľmi reaktívny, chce získať elektrón späť, aby bol stabilný; vytrháva elektróny zo zdravých molekúl, ktoré sa však následne stávajú chorými. Takáto poškodená molekula môže byť pre organizmus škodlivá.

Mnohé radikály sú však aj prospešné pre fungovanie organizmu. Ako príklad uviedol prof. Valko oxid dusnatý, ktorý ešte pred pár desaťročiami označovali za škodlivý, dnes sa už vie aj o jeho pozitívnych účinkoch a dokonca úlohe pri regulácii zložitých dejov. Podstatné pre správne fungovanie organizmu je zachovať rovnováhu medzi tvorbou a odstraňovaním radikálov. Nerovnováha totiž môže spôsobiť oxidačný stres – ten vzniká pri dlhodobom stave, keď sa tvoria voľné radikály. Ako zdroje oxidačného stresu uvádza: UV žiarenie, fajčenie, znečistenie, celkový stres, zlú výživu.

„Voľné radikály môžu poškodiť DNA, biologické membrány, proteíny… Zabrániť pôsobeniu zlých radikálov možno používaním antioxidantov a tie sú ukryté napríklad v kyseline askorbovej (vitamín C), vitamíne E, karotenoidoch, flavonoidoch. Nie každý antioxidant však môže byť zázračným liekom všade,“ dopĺňa vedec, ktorý zožal obrovský potlesk. Na oblátku bol sám prekvapený, akí sú žiaci vnímaví, bystrí a múdri.

Víťazné otázky žiakov:

– Má aj iný prvok vlastnosť ako kyslík radikál mínus?
– Čo by sa stalo keby radikál vzal elektrón inému radikálovi?
– Nemôže antioxidant dať niekomu aj druhý elektrón aby sám zanikol?