Andrej Kovarik: Chemický postrek proti komárom je nezodpovedným riešením

Komáre sa stali v Bratislave v ostatných dňoch témou číslo jeden a medzi domácimi obyvateľmi vyvolali doslova hystériu. Bojovať proti komárom chemickým postrekom alebo nie? Spýtali sme sa odborníka, splnomocnenca pre zeleň a životné prostredie Bratislavy Andreja Kovarika.

Nedávno sme mohli v médiách zachytiť informáciu, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva vyhlásil kalamitný stav výskytu komárov v Bratislavskom kraji. Niektoré mestské časti začali žiadať mesto o vykonanie chemického postreku na ich likvidáciu. Je situácia naozaj taká kritická?

Situácia nie je kritická, ide o prirodzený jav, ktorý nastal vplyvom záplav v povodí riek Dunaj a Morava. Tohtoročný máj bol mimoriadne daždivým mesiacom, čo súvisí so zmenou cyklickosti počasia a podľa meteorológov aj s klimatickou zmenou. Od roku 2013 absentujú zrážky a čoraz častejšie sme svedkami obdobia sucha. Májové dažde vystriedali náhle horúčavy, ktoré takisto podnietili zvýšený výskyt komárov. Nie len záplavy podnietili premnoženie komárov, dopomohli k tomu aj malé vodné nádržky umiestnené na stromoch tzv. dendrotelmy. Zbierala sa v nich a držala voda, čím sa liahniská vytvorili priamo na stromoch. Mnohí ľudia sa do Bratislavy za toto obdobie prisťahovali, nezažili v minulosti podobnú situáciu a nevedia sa s ňou vysporiadať. Dovolím si tvrdiť, že zvýšený tlak zo strany obyvateľov na likvidáciu komárov chemickým postrekom je z tohto hľadiska neopodstatnený.

Napriek tomu niektoré bratislavské mestské časti pristúpili k použitiu chémie…

Dávať na základe podnetov od obyvateľov voľnú ruku starostom na vykonanie chemického postreku je nezodpovedným a populistickým riešením. Iróniou je, že dokonca ani hlavné mesto nevedie centrálnu evidenciu lokalít, kde bol chemický postrek aplikovaný. Podľa medializovaných informácií chemický postrek použili vo Vrakuni a v Podunajských Biskupiciach a takisto v obciach na Podunajsku a Záhorí, dokonca v čase, keď sa dosť veľa ľudí pohybovalo vonku a doslova pred ním utekali. Je zarážajúce, že v mestách ako Komárno a Šaľa s oveľa nižším výskytom komárov ako v Bratislave takisto schválili tento extrémny zásah. Podľa môjho názoru, o tom, či je stav vážny alebo nie by nemali rozhodovať obyvatelia, ale Okresný úrad vyhlásením mimoriadnej situácie na základe objektívnych kritérií. Pomohla by zmena legislatívy.

Aké látky obsahuje chemický postrek?

Chemický postrek obsahuje pesticídy ako cypermetrín či deltametrín, ktoré sú neselektívne, to znamená, že zabíjajú všetky menšie živé organizmy a sú mimoriadne toxické v prípade vodných organizmov. Práve preto by sa nemali aplikovať v okolí vodných zdrojov, akými sú Chorvátske rameno či Veľký Draždiak. Pesticídy zabíjajú všetky druhy hmyzu, aj tie chránené a sú škodlivé aj pre človeka. Cez pôdu sa dostávajú do vodných zdrojov a potravy. Napádajú najmä endokrínny systém, sú karcinogénne a majú negatívny vplyv na plodnosť. Človek nemusí spozorovať prejavy hneď, ale môžu sa objaviť časom. V iných krajinách je ich používanie zakázané.

Aký dopad by mal chemický postrek na život v Petržalke?

Paradoxom je, že najväčšie sídlisko v Strednej Európe sa nachádza v bezprostrednej blízkosti lužných lesov s najvyšším stupňom ochrany. Prírodná rezervácia Starý háj, chránené areály Soví les a Pečniansky les sú primárnymi zdrojmi komárov v Petržalke. Aplikovanie pesticídov by bolo neefektívne, keďže by zasiahlo len obytné oblasti ľudí, nie komárov. Okrem toho by to boli doslova vyhodené peniaze do vzduchu. Komáre žijú najmä v okrajových častiach v spomínaných lužných lesoch, kde sa zdržiavajú počas dňa.

Bratislava tento rok prvýkrát vyskúšala biologický prípravok na ničenie lariev komárov. Aplikuje sa aj v Petržalke?

Áno, v súčasnosti prebieha monitoring potenciálnych zdrojov lariev komárov aj v Petržalke, kde v rámci prevencie budeme aplikovať biologický prípravok. Pre ostatné druhy hmyzu je úplne neškodný, rovnako ako pre človeka.. Najnovšie kontrolné odbery v okolí Starohájskeho ramena nepreukázali výskyt lariev, na základe čoho môžem skonštatovať, že celkovo nastal citeľný pokles výskytu komárov a situácia sa stabilizovala. Komáre, ktoré sa objavia nárazovo po období záplav, ako bolo aj v tomto prípade, majú totiž životnosť od 3 týždňov do 1 mesiaca. Ich životnosť sa skracuje aj vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok – silných búrok, vetra a extrémnych horúčav.

Trápi obyvateľov aj iný druh hmyzu?

Je pravda, že v Bratislave v poslednom období zaznamenávame vysoký výskyt kliešťov viacerých druhov. Sú oveľa nebezpečnejšie ako komáre tým, že prenášajú závažnejšie ochorenia ako lymskú boreliózu či encefalitídu, proti ktorej je možné sa dať zaočkovať. Obyvatelia si mohli všimnúť aj masový výskyt malých červených chrobákov na kmeňoch lipy. Ide o druh bzdochy, ktorý však nepredstavuje pre stromy ani pre človeka žiadne nebezpečenstvo. Svojimi náletmi obťažujú obyvateľov aj veľké chrústy. Ich zvýšený výskyt súvisí s obdobím vývoja lariev. Máme tzv. chrustí rok, ktorý sa opakuje každé štyri až 5 rokov.

Čo by ste na záver chceli odkázať Petržalčanom, ktorých trápia štípance od komárov?

V Bratislave máme zaznamenaných 28 známych druhov komárov a nie všetky majú rovnakú dĺžku života – v zásade od 3 týždňov do 3 mesiacov. Život pri väčšej rieke znamená aj raz za čas život s komármi. Uvedomujem si, že to je pre ľudí veľký diskomfort tráviť dlhé letné večery pri jazere, v lese alebo na hrádzi za prítomnosti komárov, no bol by som rád, keby namiesto toxických pesticídov hlasovali za iné, bezpečnejšie formy prevencie. Petržalka je na jednej strane betónovým sídliskom, na strane druhej s veľmi pekne zachovaným prírodným prostredím a biodiverzitou, s čím je spojený aj výskyt komárov. Som presvedčený, že to nie je jej nevýhoda, ale naopak, pridaná hodnota.