Bobry v Petržalke: Pomocníci či ničitelia?

V posledných týždňoch sa čoraz častejšie objavujú na sociálnych sieťach príspevky Petržalčanov, ktoré sa týkajú bobrov. Sú v Petržalke premnožené, alebo len na ne nie sme zvyknutí? Najväčší slovenský hlodavec bobor európsky, známy aj ako bobor vodný, na našom území v priebehu 19. storočia vyhynul v dôsledku nadmerného lovu pre jeho kožušinu. Dovtedy bol rozšírený od Dunaja až k Tatrám v povodí veľkých riek. Jeho rozšírenie dodnes pripomínajú názvy obcí, ako sú napríklad Bobrov či Bobrovník. V rámci programu návratu bobra do Dunajských luhov boli v roku 1977 privezené do Rakúska prvé bobrie rodiny z Nórska, ktoré sa v stredoeurópskom povodí Dunaja dobre udomácnili a postupne sa pozdĺž riek rozšírili aj na podstatnú časť nášho územia, vrátane Petržalky.

Najviditeľnejšou bobrou činnosťou je „pílenie“ stromov. Inštinkt káže týmto zvieratám vyhrýzť kmeň tak, aby sa strom vlastnou ťarchou zvalil smerom do vody. Tým si získa bobria rodina dostatok živín na niekoľko týždňov. Bobry konzumujú najmä kôru stromu a lyko, a vytvárajú si pod hladinou zásoby na zimu. V tečúcich vodách majú schopnosť budovať hrádze z haluziny, ktorými zdvihnú hladinu tokov o desiatky centimetrov. Takéto hrádze poskytujú bobrom bezpečný úkryt. Tento hlodavec patrí k živočíchom, ktoré dokážu pretvoriť prostredie do značnej miery, no z hľadiska ekosystému ide o zmeny pozitívne. Tlejúce drevo aj zvýšená hladina vody poskytujú životný priestor desiatkam rastlín a živočíchov.

Často sa však stretávame s názorom, že v súčasnosti je bobor premnožený. Nie je to celkom tak. Bobor sa v rámci bratislavských lužných lesov iba vracia na miesta, kde bol pred časom vyhubený. Najčastejšie sa dnes bobrie kolónie nachádzajú v okolí Dunaja, v Pečnianskom lese, na Starohájskom ostrove a v lesoparku Zrkadlový háj vrátane Veľkého Draždiaka. Činnosťou bobrov je asi najviac zasiahnutá oblasť pri petržalskej štrkopieskovni (takzvaný Zadný Draždiak), kde sa im podarilo výrazne zmeniť ráz jazera pôvodne obrasteného starými topoľmi. Bobor sa sporadicky vyskytuje aj pri Chorvátskom ramene, ale vzhľadom na to, že tu nemá ideálne podmienky, vracia sa hlbšie do lesa. Bobor je silne teritoriálne zviera a premnoženie u neho nehrozí, keďže pre svoj život potrebuje vodu, stromy, dostatok priestoru a menej ruchu.

Pokiaľ sa bobry objavia naozaj príliš blízko obývaných území, kde by mohli poškodiť aj kultúrnu stromovú výsadbu alebo by ich činnosť mohla predstavovať potenciálne riziko pre bezpečnosť obyvateľov, existuje niekoľko možností na riešenie. Odborníci zo Štátnej ochrany prírody odporúčajú ochrániť stromy pletivom, ktoré bobor nedokáže prehrýzť. Ak nenájde dostatok vhodných stromov na potravu, môže sa kolónia sama presťahovať. V súčasnosti zvažuje aplikovať toto riešenie magistrát na svojich pozemkoch. Druhým riešením môže byť odchyt bobrov a ich presťahovanie na vhodnejšie miesto, hoci sa nedá zaručiť, že na opustené miesto nepríde iné spoločenstvo. Mestská časť Petržalka v spolupráci so štátnym podnikom Lesy SR zvažuje obe riešenia, pričom v prípade drevín okolo navštevovaného jazera Veľký Draždiak a pri Chorvátskom ramene sa zrejme osadí pletivová ochrana. V ostatných lokalitách sa pravdepodobne ponechá vývoj na prírodu.

Bobor sa postupne opätovne rozširuje po celom území Slovenska a tam, kde sa nanovo usadil, pomáha regenerácii človekom narušených lužných lesov. Petržalka bola ešte v minulom storočí územím plným riečnych ramien, mokradí a lužných lesov, je teda prirodzené, že si sem bobor hľadá cestu. Súčasná populácia bobrov však tvorí iba zlomok z tej pôvodnej, takže sú to stále ohrozené a zároveň chránené živočíchy. Bolo by dobré zvážiť, či ich neskúsime tolerovať aj v susedstve veľkých sídlisk, v prostredí, ktoré sme si zvykli považovať za naše.