Príbeh jednej jamy na Rovniankovej

Alebo, čo všetko musia úradníci z Petržalky spraviť, aby sa konečne pohli veci vpred.

Viac ako dva roky. Toľko trvala sanácia jamy pred garážou na Rovniankovej ulici, ktorá sa za ten čas naprieč naším zeleným sídliskom doslova preslávila.

Ak sa aj vy pýtate, prečo to trvalo tak dlho, určite čítajte ďalej. Práve na tomto príklade sa dá polopate vysvetliť, čo všetko často obnáša práca našich kolegov z Miestneho úradu Petržalka.

Viac ako 48 mesiacov nás obyvatelia danej lokality urgovali s podnetmi, v ktorých žiadali opravu prepadnutej verejnej komunikácie v časti pred súkromnou garážou. Robili veľmi správne a aj touto cestou im za ich snahu veci riešiť ĎAKUJEME.

Veď ak by šlo len o podmytý úsek cesty III. a IV. triedy, ktoré zväčša spravujú mestské časti, problém by sme – napríklad vďaka našim petržalským makačom z údržby – dokázali vyriešiť takpovediac obratom. Žiaľ, ako sa hovorí, pes bol zakopaný inde, a to naozaj veľmi hlboko.

Pri výstavbe Petržalky v časoch dávno minulých bola väčšina majetku (skoro všetko) štátna, buď priamo, alebo cez štátne bytové družstvá či štátne podniky.

Po páde komunizmu a transformácii ekonomiky sa tento majetok dostal do súkromných rúk. Jednu časť tak, napríklad byty, vlastnia obyvatelia, ktorí za údržbu spoločných priestorov platia rôznym správcom. Druhú časť, napríklad rozvody kanalizácie, vlastnia súkromné či verejné firmy. Tretiu časť, napríklad cesty a chodníky, vlastnia a spravujú samosprávy. A štvrtú časť, napríklad množstvo petržalských terás, podľa katastra nevlastní nikto.

Nejako sa na ne a ďalší majetok pri predaji a prevodoch do súkromných rúk „zabudlo“. Nie je to celkom tak, ale o tom sme už písali predtým TU.

 

S týmto všetkým však priamo súvisí aj problém jamy na Rovniankovej. Ako sme opakovane obyvateľom lokality a majiteľke garáže dva roky vysvetľovali, povrch našej cesty radi opravíme, ale až v momente, kedy majiteľ opraví svoju kanalizačnú prípojku pod ňou, ktorá komunikáciu podmyla a ktorá zapríčinila jej prepadnutie. Samozrejme, dva roky sa nenašiel nikto, kto by sa k chybe tejto prípojky prihlásil a kto by ju konečne opravil. Čo sa teda zmenilo?

Po dvoch rokoch nečinnosti a prehadzovania si horúceho zemiaku sa do tohto problému doslova obula naša kolegyňa z referátu investičných činností, ktorej sa podarilo priam nemožné. Za jeden rokovací stôl konečne dostala majiteľov bytového domu, ich nového správcu a vodárenskú spoločnosť.

Výsledkom komplikovaných rokovaní bola nielen dohoda, že sa problém vyrieši pod krídlami správcu hlavných kanalizačných rozvodov, ktorým sú bratislavskí vodári, ale aj ich aktívna snaha zrealizovať kompletný monitoring zberného potrubia pozdĺž celého obytného domu Rovniankova 5 až 15, aby sa podobným prepadom a dvojročným čakaniam v budúcnosti predišlo.

Daná prípojka, za ktorú zodpovedajú majitelia bytov a ich správca, bola totiž urobená štýlom „celé zle“. Jej zahustenie do šachty netesnilo a bolo na nesprávnom mieste, sklon potrubia bol nedostatočný a predošlý správca problém „vyriešil“ tak, že potrubie v mieste presakovania len oblepil páskou do doslova vyrúbanej diery.

Nový správca následne nemal na opravu od majiteľov mandát a problém teda, ako to už býva, pristál na stole opäť nám, úradníkom.

 

Aj keď v tomto prípade nešlo o majetok ani chybu našej mestskej časti, vzhľadom na ukážkový prístup, ochotu a snahu partnerov z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. veci riešiť naozaj vecne i skutočnosť, že prípojka bola chybná už od čias dávno minulých, sme radi priložili ruku k dielu aj my.

Slávna diera na Rovniankovej sa tak po dvoch rokoch konečne pobrala do histórie. Veľké ĎAKUJEME tentokrát posielame kolegom z vodárenskej spoločnosti, v ktorej väčšinu vlastní magistrát hlavného mesta i kolegom z nášho úradu, ktorí si popri všetkých povinnostiach našli čas aj na riešenie ďalšieho problému, ktorý sa „ich netýka“.

#petrzalkamaka