Veľká noc v Petržalke: Aká bola kedysi?

Veľká noc sa ako v minulosti, tak aj v súčasnosti spája so šibačkou a oblievačkou. Medzi jej vnímaním v jednotlivých obdobiach však môžeme badať rozdiely. V Petržalke ju ovplyvňoval najmä režim, v ktorom sa naša krajina nachádzala.

Milovník dejín doc. Mgr. Ľuboš Kačírek, PhD. je petržalským poslancom, no okrem toho sa roky profesionálne venuje histórii a muzeológii. V súčasnosti pôsobí na Katedre etnológie a muzeológie Univerzity Komenského a zároveň v Múzeu dopravy v Bratislave. Ako učiteľ si predsavzal, že svojim žiakom nebude predávať len teoretické skúsenosti, no privedie ich aj k možnostiam získavať najmä tie praktické. Jeho študenti v spolupráci s Miestnou knižnicou Petržalka pripravili sedem výstav o dejinách Petržalky. O tradíciách samotných či tradíciách, ktoré panovali priamo v Petržalke, má široké vedomosti, o ktoré nie je skúpy sa podeliť.

Ako vznikli naše veľkonočné tradície a čo majú symbolizovať?

Veľkonočné sviatky sú spojené s udalosťami popísanými v Novom zákone, ukrižovaním a vzkriesením Ježiša Krista. Nadväzujú však na staršie, predkresťanské tradície, ktoré sa oslavovali v jarnom období. Je to oslava znovuzrodenia života – po zime sa príroda opäť prebúdza k životu. Určenie termínu sviatku sa riadi lunárnym kalendárom. Veľkonočná nedeľa je nedeľa po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti.
Veľkonočné obdobie začína sa Popolcovou, tiež nazývanou Škaredou, stredou, spojenou s pomazaním čela popolom v kostole. Popolcovou stredou končia fašiangy a začína sa 40-dňový pôst.

Samotný veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. S Veľkou nocou sa spája zeleň – svätenie bahniatok na Kvetnú nedeľu, na Zelený štvrtok konzujeme jedlá, v ktorých dominuje zelená farba, u nás hlavne špenát s vajíčkom, ktoré je ďalším symbolom nového života, či pletieme korbáče z vŕby. Biela sobota zasa odkazuje na veľké jarné upratovanie, v tradičnom vidieckom prostredí sa bielil interiér vápnom. Z predkresťanských čias pochádza rituál, ktorý je spojený s vierou v ozdravujúcu silu čistej vody, ako umývanie sa v studničkách a potokoch či polievanie na Veľkonočný pondelok.

Aké boli veľkonočné zvyky v Petržalke?

Ako je známe, pôvodná Petržalka sa výrazne rozvíjala od konca 19. storočia do konca 30. rokov 20. storočia, kedy sa stala najväčšou dedinou Československa a mala takmer 15-tisíc obyvateľov. Bola multikultúrna, obývali ju príslušníci rozličného etnického a náboženského pôvodu. Pred rokom 1918 dominovalo nemecké, v medzivojnovom (česko)slovenské obyvateľstvo, z náboženského pohľadu prevažne katolíci. Z toho vyplýva, že novoprichádzajúce obyvateľstvo si do Petržalky prinášalo svoje tradície, ktoré boli v základe rovnaké, líšili sa len mierne.

Ako prebiehali veľkonočné sviatky v tomto období nám zanechal vo svojich spomienkach Jaroslav Gustafik. Dominantný bol duchovný rozmer, cirkevné obrady do roku 1932 prebiehali pri starom barokovom kostolíku, potom už v Kostole povýšenia Svätého Kríža na Daliborovom námestí. Na Bielu sobotu sa konala procesia a na poludnie sa ozvali zvony, ktoré ohlasovali zmŕtvychvstanie Ježiša. V nedeľu sa stretla rodina a v pondelok vyrazili mládenci s korbáčmi a vedrami za dievčatami.

„Výstavba sídliska a zánik pôvodnej Petržalky znamenala zánik pôvodnej obce i jej tradícií.”

Výstavba sídliska a zánik pôvodnej obce v 70. a 80. rokoch znamenala zánik i jej tradícií. Nahradilo ju 100-tisícové sídlisko s novými obyvateľmi zo všetkých kútov vtedajšieho Československa. A navyše, v období socializmu bola duchovná stránka Veľkej noci potlačená do úzadia a podporovala sa skôr ľudová tradícia Veľkonočného pondelka spojená so šibačkou a oblievačkou. V Petržalke vznikli v tomto období napríklad folklórne súbory Hájenka, Lúčka a Poleno, ktoré vo svojich programoch prezentujú aj veľkonočné tradície. Najčastejšie navštevovaným miestom Petržalčanov bola v minulosti i súčasnosti Marianka a jej krížová cesta.

Po roku 1989 sa opätovne vraciame k duchovnej stránke Veľkej noci, na území Petržalky bolo postavených viacero kostolov, vďaka čomu sa obnovuje náboženský charakter sviatku. Na začiatku 90. rokov vznikla tradícia Krížovej cesty mladých po Petržalke, ktorú organizovali saleziáni na Daliborovom námestí v predvečer Veľkého piatku. V rámci cesty sa konali zastavenia na viacerých miestach, kde sa stali v Petržalke stali nejaké tragické udalosti.

„Ak chceme udržať tradície, neberme Veľkú noc len ako pár dní dovolenky či prázdnin navyše.”

Myslíte, že súčasná generácia tradície dodržiava alebo skôr nie a tradície zanikajú?

Ako v každej spoločnosti, časť jej príslušníkov dodržiava tieto náboženské tradície, časť nie. Na Vianoce a Veľkú noc navštevuje kostoly výrazne viac populácie ako cez bežný rok. V predpandemickom období sa zvyšoval počet obyvateľov, ktorí veľkonočné dni využili na lyžovačky či zájazdy doma a v zahraničí. Domácnosť, kde by chýbala veľkonočná výzdoba, ako košík s kraslicami, je však skôr výnimka. Aj keď sa v súčasnosti 40-dňový pôst už veľmi nedodržiava, na Popolcovú stredu a Veľký piatok ho prevažná časť obyvateľov drží. A na Zelený štvrtok, ak si aj nedáme špenát s vajíčkom, isto v našom obede nechýba niečo zelené. Takisto sa u nás výrazne uchováva jeden zo základných rozmerov sviatku, a to stretávanie sa rodiny či návštevy.

Ako tradície udržiavať, prípadne prinavrátiť?

V prvom rade je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali duchovný rozmer tohto sviatku a nebrali ho len ako pár dní dovolenky či prázdnin navyše. Predovšetkým cirkevné združenia a záujmové spolky venujú veľkú pozornosť udržiavaniu týchto tradícií, a to jednak náboženských, ale aj ľudových, spojených hlavne s oblievačkou a šibačkou. Pôvodne bola šibačka spojená so stredoslovenským regiónom a oblievačka s východoslovenským a západoslovenským, v súčasnosti sa obe tieto tradície vykonávajú súbežne.

Majú súčasné symboly veľkej noci, ktoré môžeme vidieť v obchodoch, niečo spoločné s tými našimi slovenskými, tradičnými, alebo vidíte rozdiel?

Ako to už býva, stretávame sa s kvalitnými výrobkami domácich majstrov, ale i rôznymi „fejkami“. Ak chceme mať doma nejaký výrobok „zaručene pôvodný“, odporúčam navštíviť predajne Ústredia ľudovoumeleckej výroby či populárne Dni majstrov ÚĽUV-u, kde svoje výrobky, ako napríklad kraslice, predávajú skúsení a praví odborníci. Alebo možno tiež navštíviť rôzne podujatia zamerané na domácu remeselnú výrobu.
V súčasnosti sa stretávame s výrazným záujmom o ľudové prejavy v nepôvodnom kontexte – v tejto súvislosti sa používa výraz folklorizmus. Napríklad využitie čičmianskych motívov u našich reprezentantov na olympijských hrách, mnohé suveníry v rámci komerčných záujmov tiež využívajú rôzne prvky ľudovej kultúry.

Máte nejaké spoločenské prianie?

V súčasnej, veľmi náročnej dobe, potrebujeme predovšetkým nájsť vnútorný pokoj a hľadať skutočné hodnoty, Sústrediť sa na to, čo nás spája. Hlavne nepodliehajme nepodloženým informáciám, nehľadajme za rozhodnutiami, ktoré nás majú chrániť, zlý úmysel nadriadených. A hlavne overujme si, ak sa k nám dostane „zaručená informácia“, ktorú chcú údajne pred nami zatajiť, ktorú si je však spravidla ťažké skontrolovať. „Mesiášov“ bolo vždy veľa, Ježiš Kristus je jediný.

Kristína Nemcová

Článok bol súčasťou aprílového vydania novín NAŠA PETRŽALKA 2022.