Rada právnika: Posledná vôľa nemusí byť posledná

V priebehu života ste sa určite stretli s pojmami ako závet, testament alebo posledná vôľa.

Môžete však v závete nakladať so svojím majetkom bez obmedzení? A ako sa bude postupovať v prípade, ak závet počas života vôbec nespíšete, prípadne v ňom rozhodnete len o časti vášho majetku? 

Spôsoby nadobudnutia dedičstva

Na úvod je potrebné uviesť, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom dedí sa zo závetu (toto dedenie má prednosť), zo zákona alebo z oboch týchto dôvodov (napr. ak by sa zo závetu nadobúdala len časť dedičstva).

Dedenie zo závetu

Závet je právny úkon, na základe ktorého fyzická osoba v zákonom predpísanej forme nakladá so svojím majetkom pre prípad svojej smrti. Rozlišujeme tri formy spísania závetu: 

• závet napísaný a podpísaný vlastnou rukou,
• závet zriadený v inej forme za účasti svedkov a vlastnoručne podpísaný závetcom a týmito svedkami (napr. závet na listine napísanej na počítači),
• závet zriadený vo forme notárskej zápisnice (maloletí, starší ako 15 rokov, môžu spísať závet len v tejto forme).

Závet musí obsahovať ustanovenie dedičov, ktorí majú po poručiteľovi dediť a dátum, kedy bol závet spísaný. V závete možno zároveň určiť aj podiely dedičov, alebo konkrétne vymedziť, ktorému dedičovi pripadne aká vec alebo právo, ale ak tak poručiteľ neurčí, potom budú dedičské podiely ním určených dedičov v závete rovnaké. Ak by závet obsahoval akékoľvek podmienky (napr. určitú vec zdedí dcéra, ale len ak zmení prácu), tieto sú právne neúčinné. Závetom môže poručiteľ rozhodnúť aj len o časti jeho majetku, pričom zvyšok majetku sa v takom prípade bude dediť zo zákona. 

Pri závete však poručiteľ musí mať na pamäti, že jeho potomkovia sú tzv. neopomenuteľní dedičia, pri ktorých platí, že maloleté deti musia závetom dostať aspoň takú časť majetku, akú by dostali dedením zo zákona a plnoleté deti musia dostať aspoň jednu polovicu majetku, ktorú by dostali dedením zo zákona. Ak tomu závet odporuje, potom je v tejto časti neplatný (ak nedošlo k vydedeniu týchto potomkov). 

Ak by poručiteľ po spísaní závetu ho chcel neskôr zrušiť, môže tak urobiť zničením listiny, na ktorej bol napísaný, ale aj neskôr napísaným platným závetom, pokiaľ popri ňom predošlý nemôže obstáť, prípadne aj odvolaním závetu.

Dedenie zo zákona

K dedeniu zo zákona dochádza v praxi najmä vtedy, ak závet neexistuje, je neplatný, prípadne v ňom poručiteľ nerozhodol o celom svojom majetku. Pri dedení zo zákona rozlišujeme tzv. dedičské skupiny, a to: 

1. dedičská skupina – rovným dielom dedia deti poručiteľa a manžel poručiteľa;

2. dedičská skupina – ak nededia deti poručiteľa, potom rovným dielom dedí poručiteľov manžel, jeho rodičia a osoby, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo boli poručiteľom vyživovaní;
3. dedičská skupina – ak nededí manžel, ani žiadny z rodičov poručiteľa, potom rovným dielom dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo boli poručiteľom vyživovaní;
4. dedičská skupina – ak nededil nikto z 3. dedičskej skupiny, potom rovným dielom dedia prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, potom dedia rovným dielom ich deti.

Záverom teda možno konštatovať, že dediť sa bude bez ohľadu na to, či poručiteľ zanechal závet. Ak tak však urobil, potom bude mať závet prednosť a poručiteľ ním sám určí, kto sa stane vlastníkom jeho majetku po jeho smrti. 

JUDr. Marek Baraník | advokát, konateľ

Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o.

Článok je súčasťou decembrového vydania samosprávnych novín NAŠA PETRŽALKA.