Otužovanie nie je o rekordoch

Spomínate si ešte na dvojtýždenné odstávky teplej vody za socializmu? Nedobrovoľní otužilci navyše nemohli pod sprchou ani nesúhlasne pípnuť, lebo – okrem toho,  že im drkotali zuby, ktovie, aké ucho bolo opreté o tenkú stenu susedného bytu.

Dnes sa už, našťastie, otužujeme len z vlastnej vôle. Obľúbeným cieľom milovníkov chladnej vody je aj petržalský Draždiak. S Vladimírom Paucom, ktorý na webe ZDRAVEOTUZOVANIE.sk a na rovnomennom facebookovom profile radí, ako otužovať správne a efektívne, sme sa zhovárali o tom, ako si túto záľubu užiť a nedostať sa do problémov.

Čo sa deje s telom, keď človek vojde do studenej vody?
Môžete si to vyskúšať aj doma. Dajte si ruky do studenej vody a postupne ich ponárajte hlbšie a hlbšie – najjednoduchšie to je vo vani – tak potom zrazu zbadáte, že je to pre telo určitý stres. Totiž, keď vojdete do veľmi studenej vody, cievy sa začnú zužovať a zvyšuje sa tlak. Aj preto sa srdciarom odporúča, že ak chcú otužovať, mali by to konzultovať s lekárom.
Takisto studená voda vyrazí dych. Takže je dobré byť na to pripravený, aby ste sa nedostali do nejakého šoku a nezačali panicky dýchať. Lebo panika je základ konca.
Samozrejme, môžete vybehnúť z vody, ale to nie je cieľ. Ak tam chcete nejaký čas ostať, treba byť pripravený na to, čo nás v tej vode čaká. A je dobré dostať sa predtým do pokoja, predýchať to, upokojiť sa. To vám pomôže nielen pri otužovaní, ale aj v iných stresových situáciách.

Je otužovanie vhodné pre každého alebo sú aj nejaké obmedzenia?
Priznám sa, že to neviem ani ja. Keďže je to nápor na tlak, tak ľudia s kardiovaskulárnymi problémami by asi mali byť opatrní. Ale na druhej strane poznám veľa ľudí, ktorí mali dva-tri infarkty a stále chodia otužovať. Len si musíte toho byť vedomý a pristupovať k tomu s rešpektom.

Existujú nejaké limity? Asi nie je dobré s pobytom vo vode to preháňať…
Aby to malo nejaký zdravotný benefit, postačí, ako vo vode zostanete dve minúty, ak už otužujete dlhšie, tých 5 – 7 minút je super. A vrchné limity – pri zhruba dvojstupňovej vode je to na súťažiach asi 22 minút. Ale opäť to závisí od mnohých faktorov – od hmotnosti, metabolizmu… Chcel by som však zdôrazniť, že otužovanie nie je o rekordoch, ale o radosti. Otužovanie totiž nielenže znižuje stres, ale je aj výborné antidepresívum. Jeden môj kamarát plavec hovorí: „Ak vyjdeš z vody von a ešte stále máš depku, tak si bol krátko.“

Všimla som si, že otužilci sú často seniori. Akého ste mali najstaršieho začiatočníka?
Moja mama mala 67 rokov, keď začala otužovať, jej partner dokonca o rok viac – takže asi oni. Mama mala dlhodobo problémy s močovými cestami, tak sa nechala ukecať. Povedala mi: „Ochoriem a dáš mi pokoj,“ – ale nestalo sa. Naopak, pomohlo jej to a otužuje dodnes – pravidelne, dvakrát do týždňa. Na druhej strane, moja dcéra má dva a pol roka a chodí so mnou odmalička. Brával som ju, ešte keď bola v kočíku – ja som otužoval, ona ma čakala na brehu. Teraz už chodí so mnou aj do vody. Príde k brehu, tam sa počľapká, potom ju trošku vezmem, ošpliechame sa – a potom nechce z vody von! Ale ak nemá náladu, nedržím ju tam, lebo to nesmie byť nasilu. Treba deti nechať, nech sa samé spoznajú s tým chladom.

Koľko rokov otužujete vy?
Už keď som bol malý, otec ma otužoval sprchou. Dnes si ich dávam sám, už asi pätnásť rokov – nevynechal som ani deň. No a približne pred siedmimi-ôsmimi rokmi som začal otužovať plávaním v jazerách.

To je už dlhý čas, asi idete do vody s pocitom, že je to brnkačka. Alebo sa musíte presviedčať?
Voda je studená vždy. Každý jeden človek sa vždy prekonáva, keď tam vchádza. Ale pozrite sa na to takto – keď chodíte do posilňovne, je to brnkačka?

Veľa sa hovorí o význame otužovania pere zdravie. Aký teda je?
Pomáha pri kardiovaskulárnych ochoreniach, zápalových, ale aj alergiách. Je to tiež silné antidepresívum. Lebo človek, keď ide do tej vody, vlastne zakaždým niečo dokáže. Tam sa mu vyplaví toľko rôznych endorfínov, že to je výkon. To je ako keď niekto zabehne maratón, tiež má z toho skvelý pocit. Ale napríklad otužovanie zlepšuje termoreguláciu tela a v lete vám nie je až tak horúco. Aspoň na sebe som si to všimol.

Sú nejaké zásady správneho otužovania?
Rozhodne žiaden alkohol. Nepreceňovať svoje sily. Ísť do vody vždy s niekým. Ísť na to postupne – lebo, ako som už povedal, nie je to o rekordoch.

Aké sú najčastejšie chyby, ktoré ľudia robia?
Nechcem to úplne nazvať chybou, ale nie je dobré, keď sa niekto rozbehne alebo bez rozmyslu skočí do studenej vody. Najmä, keď sa nepozná, tak to môže byť riskantné. Môže to byť nápor na srdce. Čiže lepšie ísť do vody pomaly, postupne, aby to telo vnímalo, čo sa deje. Ďalšie – keď idete do vody, tak celý, až po krk. Chápem, že každý má svoju postupnosť, ale niektorí prídu, stoja vo vode, držia ruky hore, majú rukavice a voda má 14 stupňov. Čo potom budú robiť, keď bude chladnejšia?

Čo robiť, ak vášho spoluotužovateľa „vypne“?
Ťahať ho na breh. Skontrolovať dýchanie, tep, zabaliť do bundy, prezliecť z mokrého. Keď ste podchladený, trvá aj deň-dva, kým sa dáte dokopy. Tu by som rád povedal, že každý by mal mať za sebou kurz prvej pomoci. A obnovovať si ho – lebo koľkokrát to použijete?

Je nejaký varovný signál, že niečo nie je v poriadku?
Silná triaška. A keď sa človek prestane triasť, to už je naozaj zle. Preto je dobré merať si ten čas vo vode a nerobiť tie rekordy silou-mocou.

Niektorí ľudia používajú pri otužovaní neoprénové rukavice, ponožky. Čo vy na to?
Obchody to propagujú ako otužovacie pomôcky, pritom jediná otužovacia pomôcka je uterák… Keď idete do vody s neoprénovými rukavicami a ponožkami, podľa mňa to nie je ono. Na prstoch sú veľmi bohaté nervové zakončenia a zrazu je to úplne iné, neprecítite to dokonale.

… a napríklad termoska s teplým čajom?
To je taký psychologický efekt. Pozrite sa – keď máte 80-litrovú nádobu s tekutinou, ktorá má 36 stupňov, a dáte do nej tri deci teplého čaju, čo to spraví? Nič.

Sú nejaké méty, ktoré zarytý otužilec túži dosiahnuť?
Tak napríklad, každý by chcel byť vo vode, keď na okolí je sneh, alebo keď je okolie zamrznuté, lebo tá atmosféra je že – wow! Napríklad mojím snom je zaplávať si na Antarktíde.

Poradíte, kde všade sa dá v Bratislave otužovať?
Tak okrem Draždiaka, napríklad na Zlatých pieskoch. Draždiak má však veľkú výhodu v tom, že je v meste a hocikto sem môže prísť. Sú tu aj bufety, takže si môžete potom posedieť, zahriať sa a porozprávať sa s kamarátmi, takže zrazu to má aj sociálny rozmer. No a ďalšou výhodou je, že je blízko nemocnica – keby niečo. (Smiech.)

Sú naopak nejaké lokality, ktoré sú na otužovanie vyslovene nevhodné?
Určite silné toky. Napríklad aj Dunaj je pre začiatočníkov ťažší. Ďalšími faktormi sú čistota vody a dobrý prístup. Ten je na Draždiaku veľmi dobrý, rovnako aj na Zlatých pieskoch.

Mimochodom, čo robí otužilec v lete?
Trpí!

Martina Štefániková

Článok je súčasťou decembrového vydania samosprávnych novín Naša Petržalka. Ak vás téma otužovania zaujíma, vypočuť si môžete aj 41. diel nášho podcastu Z petržalskej obývačky, kde sa s Vladimírom Paucom stretol aj „ľadový medveď“ Ladislav Pečenka.