IQ testy by sme nemali preceňovať

„Hovoril som si, že sem idem na výlet, ktorý nepotrvá dlho. Už som tu desať rokov,“ hovorí Rastislav Pivoň, triedny učiteľ jednej z prváckych tried na ZŠ Tupolevova.

Venuje sa kultúrnej antropológii, na Univerzite Karlovej v Prahe vyučoval romistiku. Ako doktorand pôsobil na univerzitách Antananarivo na Madagaskare a v Ouagadougou v Burkina Faso, kde okrem iného študoval kultúru chudoby. Ako aktivista pracoval na búraní mýtov o rómskej komunite, je autorom desiatok článkov a blogov. Jeho názory zaujali aj Borisa Filana, ktorý ho vyspovedal vo svojej legendárnej rozhlasovej Pálenici.

Už dekádu však Rastislav Pivoň venuje svoj čas predovšetkým vzdelávaniu žiakov prvého stupňa na petržalskej Základnej škole na Tupolevovej. Treba povedať, že jeho prístup sa trochu vymyká zabehaným koľajam, no ako s obdivom konštatuje – „je to možné preto, lebo táto škola je pokroková“.

Osvietený riaditeľ
„Prišiel som sem len na výlet,“ reaguje na otázku, ako sa človek s jeho zameraním ocitol v role učiteľa na základnej škole. „Tak som to aspoň zamýšľal. No zrazu zisťujem, že ubehlo desať rokov,“ hovorí rodák z Piešťan, ktorý s rodičmi pochodil republiku, aby sa napokon v roku 1978 usadili v Petržalke.

Pôsobil už na viacerých základných školách naprieč Slovenskom, no vždy – sklamaný pomermi – ostal nanajvýš rok. Až doteraz. „Táto škola je iná, pokroková. Myšlienky tolerancie, pochopenia detí, integrácie tu fungovali dávno predtým, než začali o nich rozprávať politici. Vládne tu demokratický duch a vďaka osvietenému riaditeľovi (Miroslavovi Cisárovi, pozn. red.) sa tu dá zrealizovať všetko, čo si vymyslíte – ak viete zdôvodniť, prečo to má zmysel,“ vysvetľuje Pivoň.

Konkrétne on sa zameral na podchytenie mimoriadne nadaných detí, ktoré sa pri nesprávnom prístupe často zvyknú „rozpustiť“ v priemere. ZŠ Tupolevova je iný prípad. Aj vďaka otvorenej mysli a podpore riaditeľa Cisára dosiahol Pivoň napríklad to, že matematicky nadané deti sa nemuseli zdržiavať učivom, ktoré mali v malíčku, ale mohli rozvíjať svoju vášeň pre čísla vo vyššom ročníku. „To som nikdy predtým nezažil, všade sa na niečo také pozerali len ako na zbytočné komplikácie. Pritom je to jednoduché – len dovolíte dieťaťu rozvinúť jeho talent, umožníte mu robiť to, čo ho baví. Nič viac a nič menej,“ verí Pivoň, ktorý, mimochodom, za svoju prácu získal v roku 2023 pri príležitosti Medzinárodného dňa učiteľov ocenenie od starostu Petržalky.

V trinástich na univerzite
Pri odhaľovaní talentov škola spolupracuje aj s organizáciou Mensa, ktorá na celom svete združuje ľudí s vysokým IQ. „Mali sme tu dievča s IQ 152. Bavila ju matematika, ale mala najmä obrovský talent na jazyky. Zaujímala sa o kórejčinu a podarilo sa nám dokonca vybaviť, aby mohla študovať na univerzite. V trinástich rokoch!“ prekvapuje Pivoň.
Nadané dieťa sa podľa neho nájde v každej jednej triede. Dodáva však, že IQ by sme nemali preceňovať, lebo dosiahnutie výsledku testu je jedna vec – druhá vec je, ako s tým, čo sme zistili, pracujeme.

„Mám pocit, že niekomu stačí, že povie – som v Mense. A? Podľa mňa to vôbec nie je dôležité v reálnom živote. Ale práve v škole by to dôležité mohlo byť, keď vieme, že s tým môžeme ďalej pracovať. Má to význam pre učiteľov, ktorí s nadaným žiakom ďalej pracujú,“ vysvetľuje. Rodičom zasa radí, aby sa snažili takýmto deťom čo najviac vyplniť čas. „Prázdny čas je totiž veľmi nebezpečný – a nielen pre nadané deti. Ak nemajú čo robiť, veľmi často začnú robiť hlúposti,“ prízvukuje.

Triedny prvákov
V tomto školskom roku je Pivoň opäť triednym učiteľom prvákov. Ako sa v tejto úlohe cíti? „Je to v pohode. Veď ešte za prvej republiky to bolo typické mužské povolanie. Až postupom času prevládli v tejto profesii ženy. A snáď sa na mňa nikto nenahnevá, ale ja si myslím, že nás, mužov, majú deti radšej ako ženy-učiteľky. Myslím si, že je to dané už tým, že chlapi sú takí… benevolentnejší,“ hovorí so smiechom, no hneď dodáva, že on si svoje kolegyne veľmi váži.

Spokojní s „mužským elementom“ v primárnej výuke sú podľa neho aj rodičia. „Niektoré mamy boli vyslovene rady. Možno aj preto, že netlačím zbytočne na pílu. Som presvedčený, že ak sa dieťaťu nedarí a začnete naňho byť zlý, nepomôže to. Ja som človekom dohody. Veď každý si musí nájsť – a aj nájde – to svoje miesto v živote,“ uzatvára Pivoň.

Martina Štefániková