(Takmer) Všetky cesty vedú na úrad

Napriek jeho názvu, „agenda“ referátu dynamickej dopravy sa vlastne vôbec nehýbe. Jeho revírom sú totiž najmä miestne cesty III. a IV. triedy – alebo ak chcete, cesty a chodníky – v mestskej časti Petržalka, o ktoré sa starajú ako o vlastné.

Na starosti toho majú dosť, v podstate všetko, čo sa okolo ciest, cestičiek a chodníkov len šuchne, musí prejsť ich rukami. Či už ide o rozkopávky, uzávierky, dopravné značenie, zvláštne užívanie, zriadenie vjazdov a pripojení súhlas s uložením sietí. „Naša agenda by sa dala rozdeliť na dve základné činnosti – prenesený výkon štátnej správy na pozemných komunikáciách a samotnú správu pozemných komunikácií,“ vysvetľuje vedúci referátu Peter Mihál. Špecialista na dopravné značenie, ktorý začal pracovať pre Petržalku pred takmer dva a pol rokmi, má za sebou bohaté skúsenosti. Jeho dopravácky „podpis“ nájdete na takých stavebných dielach ako tunely Branisko, Horelica či Sitina.

Okrem Mihála tvorí tím referátu dynamickej dopravy ďalší štyria muži a jedna žena – Patrik Gabura, Simon Bystrický, Martin Schlosser a Kristína Valúšková. Najnovším prírastkom – nastúpil iba v polovici mája – je Joseph Marius Ganse.

Havárie a rozkopávky
Asi najčastejšie sa verejnosť na kolegov z referátu dynamickej dopravy obracia, keď potrebuje povolenie na zvláštne užívanie miestnej cesty alebo verejného priestranstva.
To môže mať rôzne dôvody – rozkopávky, ale aj kultúrne a športové podujatia, havárie vodovodného a plynového potrubia, opravy kanalizácie, ale aj povolenie otvorenia terasy pred kaviarňou či pivárňou. „O zvláštne užívanie ide aj vtedy, keď niekto chce umiestniť lešenie, lebo opravuje bytový dom, alebo vypratáva, povedzme, pivnicu a chce si pred dom umiestniť kontajner. Ale napríklad aj vtedy, ak chce pri sťahovaní pristaviť na dlhší čas sťahovacie auto,“ približuje Mihál a dodáva, že práve v tomto prípade si ľudia často neuvedomujú, že by mali o povolenie požiadať mestskú časť.

Keď praskne vodovodné potrubie alebo uniká plyn, žiadosť sa dostáva k Patrikovi Gaburovi. „Niekedy sa stane, že ide aj o súkromnú osobu… ale to iba zriedka. Za ten čas, čo som tu, som mal dva také prípady. Zato havárií vodárov či plynárov je aj stopäťdesiat ročne,“ prekvapuje Gabura, inak vyštudovaný politológ, ktorý istý čas pôsobil aj ako pedagóg na Trnavskej univerzite. Do Petržalky, kde pracuje dva a pol roka, však už prišiel z dopravného fachu – od „susedov“ z mestského úradu v Stupave.

Rozkopávka – či už ide o opravu plánovanú, alebo neplánovanú (pri havárii) – je forma zvláštneho užívania miestnej cesty a na jej povolenie je potrebné prejsť hotovou anabázou povolení – úrad je iba jednou zo zastávok na dlhej ceste. „Ak všetko dobre ide, vybavenie trvá asi mesiac,“ hovorí Gabura a dodáva, že preto je dobré, aby podali na žiadosť o povolenie s dostatočným predstihom.

„Pravdaže, často sa stáva, že ľudia povolenie potrebujú mať už, ako sa hovorí – včera,“ smeje sa, ale na upokojenie mnohých prezrádza, že síce to nie je možné vždy, ale na niektoré špecifické prípady vydáva Krajský dopravný inšpektorát tzv. generálny súhlas, čo urýchľuje proces vybavenia žiadosti. Ten sa využíva sa hlavne pri haváriách (potrubí, nie tých dopravných), pri ktorých treba konať rýchlo, ale napríklad aj pri umiestňovaní kontajnerov na veľkorozmerný odpad, ktoré mestská časť realizuje dvakrát ročne, či pri terasách, ktoré už boli povolené v minulosti a ich veľkosť a umiestnenie je bezo zmien.

Žiadna atómová veda
Terasy, v ponímaní referátu dynamickej dopravy, sú sezónne exteriérové posedenia pred pohostinskými prevádzkami – reštauráciami, kaviarňami, pivárňami, zmrzlinárňami a podobne. Ak sú umiestnené na miestnej ceste III. a IV triedy alebo účelovej ceste, ktorý má v správe mestská časť, musia prevádzkovatelia požiadať o povolenie na jeho užívanie – a následne uhradiť správny poplatok. Ten sa vyrubuje podľa veľkosti zabratého priestoru a časového úseku a jeho výšku definuje VZN č. 10/2023. Aby sme boli presní – správny poplatok za užívanie verejného priestranstva sa vyrubuje za každé zabratie, či už ide o rozkopávku, kontajner, alebo spomínané vonkajšie posedenie – s výnimkou havárie.

Povoľovanie terás – ale aj zriadenie vjazdov a pripojení na miestne cesty, lešenia a iné zvláštne užívania miestnej cesty – je v gescii Kristíny Valúškovej. Hovorí, že všetko potrebné k žiadosti nájdu majitelia prevádzok na webe petrzalka.sk v sekcii Tlačivá. A hoci to môže vyzerať na prvý pohľad ako atómová veda – keďže terasu (a taktiež každý iný priestor, ktorý sa občan chystá „zvláštne užívať“) treba okótovať na mape – nie je to také komplikované. Ak by si však predsa len niekto nevedel rady, „vieme ho veľmi jednoducho navigovať,“ hovorí Valúšková.

„Pristupujeme k tomu s veľkým pochopením, uvedomujeme si, že ľudia sa s takýmito situáciami nestretávajú, preto sa im snažíme pomôcť. Nie sme všemohúci a nevieme všetko, ale s čím môžeme, ochotne poradíme,“ dopĺňa Mihál.

Správa nie je len údržba
V rámci správy má referát na starosti nielen údržbu miestnych ciest III. a IV. triedy, ale aj vydávanie stanovísk ako podkladu k správnemu konaniu, k haváriám, rozkopávkam, zvláštnemu užívaniu, zaujatiu verejného priestranstva, uzávierkam, obchádzkam. „Ako správca sa vyjadrujeme k nájmom pozemkov, územnému konaniu, dopravnému značeniu, a tiež ku každému plánu organizácie dopravy (POD), k dopravnému značeniu, či už to robí mestská časť alebo niekto iný, kto chce značenie osadiť na cestách v našej správe,“ vysvetľuje Mihál.

Správe miestnych ciest sa v rámci referátu dynamickej dopravy prioritne venujú Martin Schlosser a Simon Bystrický.
Okrem opráv ciest – ktoré realizujú v spolupráci s referátom investičných činností a s „petržalskými makačmi“ – majú na starosti dopravné značenie, to znamená obstarávanie všetkých potrebných súčastí, ktoré robia z tých obyčajných asfaltových pásov plnohodnotné cesty s jasnými pravidlami. Výmenu, opravu a osadzovanie nových dopravných značiek rieši Simon Bystrický. Absolvent stavebnej priemyslovky, ktorý pred Petržalkou skúsenosti naberal na oddelení výstavby, územného plánovania a dopravy na mestskom úrade v Novej Dubnici a okrem dopravného značenia pripravuje pre kolegov z referátu statickej dopravy aj projekty organizácie dopravy.

„Keď sú rozkopávky, zvláštne užívanie, obchádzky, správca preverí, či je daná pozemná komunikácia v správe mestskej časti Bratislava-Petržalka a následne zvolí ďalší postup,“ približuje Martin Schlosser časť náplne svojej práce. Nie všetky cesty, chodníky a plochy v Petržalke sú totiž v správe mestskej časti.

Niektoré vlastní aj magistrát či súkromné právnické osoby. Asi najľahšou pomôckou je pozrieť sa, či cestu trasuje MHD. „Ak áno, je magistrátna a mestská časť nemá na nej žiadne právomoci,“ vysvetľuje Schlosser. Na miestnom úrade je zamestnaný od januára 2024 a ako rodený Petržalčan si túto prácu vybral preto, aby mestskej časti pomohol svojimi skúsenosťami. „V oblasti dopravy – v súkromnej sfére – sa pohybujem už viac ako osem rokov. Povedal by som, že doprava je moja rodinná anamnéza,“ smeje sa.

Priechody a spomaľovače
Referát dynamickej dopravy realizuje aj rozličné dopravné opatrenia. Tie občas vyplynú i z podnetov obyvateľov, medzi najčastejšie žiadosti patrí vytvorenie priechodu alebo inštalácia spomaľovačov, čiže „retardérov“. Podľa Mihála je však dnes trend taký, že „priechody, najmä v upokojených zónach, čo sú tie naše miestne cesty vo vnútroblokoch, sa vyznačujú len vo výnimočných prípadoch“. Zároveň upozorňuje, že keď má chodec vyznačený priechod, musí prejsť na druhú stranu cesty výlučne po ňom. Pritom, keď priechod vyznačený nie je, môže chodec použiť ľubovoľné miesto – samozrejme, pri dodržaní všetkých pravidiel bezpečnosti cestnej premávky.

Medvediu službu môžu urobiť aj spomaľovače. „Keďže tie klasické bránia cyklistom v pohybe, začínajú sa dávať rôzne klobúky, ale tie zase zvyšujú hlučnosť pri prejazde vozidiel. Preto, ak sa obyvatelia pre spomaľovač pri svojom dome rozhodnú, je dobré prejsť si to na schôdzi vlastníkov a urobiť zápisnicu, ktorú potom priložia k žiadosti,“ radí Mihál a dodáva: „Lebo už sa stalo, že hneď na druhý deň po inštalácii spomaľovača nám volali, že ho chcú odstrániť, lebo je hlučný!“

Martina Štefániková