Skryté príbehy petržalského umenia: Mačiak Miroslava Cipára

Keďže dielo nemal kto financovať, nikdy sa nezrealizovalo.

Rok po prevrate v novembri 1989 a zrušení tzv. Hlavy 5, zákona o súhrnnom rozpočte stavby, ktorý prikazoval investovať určité percento do výtvarného dotvorenia každej stavby financovanej štátom, boli  21. novembra 1990 pozastavené (a nakoniec definitívne zastavené) aj rozrobené akcie objednané a financované organizáciou Výstavba hlavného mesta Bratislavy (VHMB) v Petržalke.

Spomedzi všetkých sa rozhodlo o dokončení iba dvoch – plastiky Matka od Juraja Hovorku (pred ZŠ Gessayova) a plastiky Poézia od Ludwiga Korkoša (Mánesovo námestie).

Autori ostatných projektov dostali vyplatenú časť nákladov a honorár podľa stavu rozpracovania toho-ktorého diela.

Figurovala medzi nimi aj plastika pre materskú školu na dnešnej Gessayovej ulici. Objednávku na plastickú kompozíciu na tému Symboly výchovy a mladosti dostal začiatkom roka 1990 výtvarník Miroslav Cipár.

 

Sedemmetrová preliezačka

 

Cipár predložil komisii návrh štylizovanej plastiky vychádzajúcej zo zvieracieho motívu, ktorá mala slúžiť ako detská preliezačka. Úspešnému ilustrátorovi detských kníh nebol svet detí vôbec vzdialený a navrhol farebne aj tvarovo veľmi zaujímavú a hravú preliezačku – Mačiaka.

Plastika z farebného epoxidu mala byť až 7 metrov dlhá a pravdepodobne sa mala nachádzať na dvore materskej školy. Nepriazňou osudu bol však pôvodný termín dokončenia diela – 15. 12. 1990 – posunutý na 31. 3. 1991. To už ale bolo vyhlásené pozastavenie niektorých akcií, a tak sa realizácia tohto diela napokon neuskutočnila.

A to aj napriek konštatovaniu komisie, že „vzhľadom na perspektívne využitie plastiky v danom priestore z funkčného hľadiska, ako aj z hľadiska estetického pôsobenia pre takmer celý obytný súbor prítomní odporúčajú dielo k realizácii“. Bohužiaľ, realizáciu diela už nemal kto financovať…

Našťastie, zachoval sa aspoň model a môžeme len ľutovať, že sa Cipárova preliezačka Mačiak, tak ako viacero ďalších plánovaných a rozrobených diel, do priestoru sídliska nikdy nedostala.

 

Pocta čitateľovi

 

Jedno Cipárovo dielo však Petržalka predsa len „získala“. Stalo sa to v roku 2001, kedy pred vstupom do budovy vydavateľstva 7 plus na Ševčenkovej ulici osadili bronzovú plastiku s názvom Pocta čitateľovi. Ide skutočne o vzácny príklad umiestnenia výtvarného diela vo verejnom priestore súkromným investorom po roku 1989. 

 

Martin Kleibl

Realizáciu výskumu podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia

 

*Článok je súčasťou septembrového vydania samosprávnych novín Naša Petržalka.