Iná doba, iná škola

Od septembra budú učiť na ZŠ Černyševského a ZŠ Tupolevova podľa novej kurikulárnej reformy. Deti čaká menej bifľovania a viac premýšľania.

V školskom roku 2026/2027 začnú všetky základné školy na Slovensku vyučovať podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, ktorý je súčasťou tzv. kurikulárnej reformy. Podstatou moderného spôsobu vzdelávania je naučiť deti, celkom zjednodušene povedané, – premýšľať.
Aby sa „vychytali posledné muchy“, pred celoplošným zavedením reformy ju overia vybrané školy po celom Slovensku. K prvým štyridsiatim, ktoré sa do overovania zapojili už v septembri 2023, teda krátko po schválení reformy, sa v tomto školskom roku pridalo ďalších vyše štyristo. Na najľudnatejšom slovenskom sídlisku to boli hneď tri – cirkevná Spojená škola Svätej rodiny na Gercenovej 10 a dve základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti Petržalka – ZŠ Černyševského a ZŠ Tupolevova.

Viac podpory

Hlavy oboch škôl sa zhodujú, že išlo iba o logické vyústenie ich dovtedajšieho smerovania. „Veď mnohé z vecí, ktoré sú súčasťou kurikulárnej reformy, už školy dávno robia. Teda aspoň tá naša určite. Snažíme sa učiť inovatívne, dávať priestor novým metódam vzdelávania a veľký dôraz kladieme na spoluprácu s rodičmi,“ vypočítava riaditeľ ZŠ Tupolevova Miroslav Cisár. Reforma však dá tejto snahe oficiálny obal. „Aby to malo formu, aby bolo presne pomenované, čo vlastne chceme a aby to malo nejaké smerovanie.“

Cisár zároveň priznáva, že na zapojenie školy do reformy už v skúšobnej fáze mal aj pragmatické dôvody: „Keďže zatiaľ je súčasťou len časť škôl, pomoc a podpora z Národného inštitútu vzdelávania mládeže (NIVAM) a Regionálneho centra podpory učiteľov (RCPU) je oveľa väčšia, než bude, keď sa zapoja všetky. A tým pádom je ten rozbeh pre nás jednoduchší.“

Nie je dôvod čakať

„Dva roky počúvame o tom, že sa ide učiť po novom, moderne. Vždy som túžila, aby sme išli týmto smerom. A keďže som videla zanietenie kolegýň, rozhodli sme sa, že nie je dôvod čakať na rok 2026,“ odpovedá na otázku, prečo sa stali overovacou školou, riaditeľka ZŠ Černyševského Zora Dóczyová.

Aj ona vraví, že ich škola v žiadnom prípade nie je skostnatená. Mladé pedagogičky využívajú nové vyučovacie postupy a metódy, ktoré majú ďaleko od pasívneho diktovania poznámok. Ako príklad uvádzajú rovesnícke učenie, pri ktorom prvostupniarov nevyučujú pedagógovia, ale starší spolužiaci. „Pre deti z 1. stupňa je to super, keď im príde prednášať ôsmak. A pre tých starších je zase poučné, keď musia vystúpiť zo svojej komfortnej zóny,“ vysvetľuje Sandra Bukaiová, jedna z triednych učiteliek, ktoré budú sprevádzať čerstvých prvákov novou výukou.

„Snažíme sa už dnes učiť tak, aby deti čo najmenej sedeli v lavici a hýbali sa aj počas predmetov, ako je matematika či slovenčina. A robíme tiež veľa skupinových aktivít – aby sa naučili spolupracovať, získali soft skills, jemné zručnosti. To im chýba. Aj zamestnávatelia sa sťažujú, že k nim prichádzajú mladí ľudia, ktorí nedokážu pracovať v tíme,“ dopĺňa jej kolegyňa Andrea Ambrusová.

Škola (nielen) hrou

Zámer stať sa overovacou školou kurikulárnej reformy prezentovali obe školy aj rodičom budúcich prváčikov. „U nás sme to urobili počas Dňa otvorených dverí. Keďže sme to uviedli na pozvánke, prišli aj mnohí rodičia, ktorí nespadajú do nášho obvodu, ale chceli k nám prihlásiť deti, lebo počuli, že sme sa zapojili do overovania,“ hovorí hrdo Dóczyová a rovnakú skúsenosť potvrdzuje aj Cisár.

Mimochodom, spolupráca s rodičmi je pre oboch alfou a omegou. Aktívne sa im venujú už dnes, organizujú rôzne spoločné akcie, originálnymi aktivitami ich zapájajú aj do vyučovacieho procesu. „Vieme, že najlepší rodič je spolupracujúci rodič,“ vraví riaditeľka.

Ako každá novinka, aj kurikulárna reforma prináša aj strach z nepoznaného. „Určite,“ pritakáva Ambrusová. „Zaznamenali sme to aj na sociálnych sieťach, kde sa najčastejšie objavuje obava, že škola už nebude o vzdelávaní, ale o hraní – taká je rozšírená predstava o inovatívnych metódach. Ale tak to nie je,“ ubezpečuje. „Podstatou skrátka je, že deti nemajú byť len pasívni prijímatelia informácií, ale samé sa aktívne podieľajú na vyučovacom procese.“

Žiadne odpisovanie

Skúsenosti zbierali pedagogičky na workshopoch, no keďže lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť – aj na školách, ktoré sú už v procese testovania zapojené dlhšie. „V Slovenskej Polhore, v Martine a v Kláštore pod Znievom sme boli načerpať inšpiráciu, odkukať, ako to robia oni. Myslím si, že nám to pomohlo, trošku sa nám otvorili obzory. Po tej tretej škole sme už vedeli vyhodnotiť, čo použijeme a čo pre nás nie je,“ vraví Dóczyová. „Nechceme však nič odpisovať. Pozitívne na novom kurikule je, že každá škola si môže vytvoriť vlastný vzdelávací program – vhodný pre svojich učiteľov, pre svoje deti. To, čo má žiak vedieť, ten základ, je dané štátnym vzdelávacím programom. Ale ako sa k tomu dostaneme, to je už na nás,“ hovorí riaditeľka.

Slová verzus čísla

Dôležitou súčasťou kurikulárnej reformy je prechod od známkovania k slovnému hodnoteniu. Niektoré školy ho však – minimálne v prvej triede – realizujú už dnes. „Prvákov slovne hodnotíme niekoľko rokov. V známke rodič nevidí komplexne, čo dieťa dosiahlo. Nevidí, čo by malo dobehnúť, na čom popracovať a v čom bolo výborné. Kdežto v slovnom hodnotení je to všetko pekne popísané,“ vysvetľuje Dóczyová. Problém však vidí v tom, že pri prijímačkách na osemročné gymnáziá dnes slovné hodnotenie nie je akceptované. „Preto sa rodičia dožadujú známok. No, pravdupovediac, ak sa už raz učiteľ potrápi so slovným hodnotením, preklopiť ho na známku nie je problém.“

Vytrhnúť z rutiny

„Ja mám možno trochu iný názor než niektorí moji kolegovia – nemyslím si, že to naše školstvo je zase až také zlé, ako sa to prezentuje,“ priznáva Cisár, keď sa pýtame, prečo je podľa neho reforma školstva potrebná. Jedným dychom však dodáva: „Ale na druhej strane si myslím, a to je aj dôvod, prečo sme sa do toho zapojili, že vždy treba niečo modernizovať a dávať veciam nový náboj. Aby to ľudí vytrhlo z rutiny a dostali chuť robiť niečo iné. To iné pritom nemusí byť vždy lepšie, ale je to iné a prináša to tým pádom väčší elán. Učiteľom to zvýši entuziazmus – čo sa potom prenesie aj na žiakov.“

Podľa Bukaiovej a Ambrusovej je reforma školstva potrebná jednoducho preto, lebo svet sa mení. „Spôsob, akým sme boli vzdelávaní my, je už zastaraný. Je úplne iná doba, deti sú iné. Získavajú podnety z iných zdrojov ako my. My sme museli ísť do knižnice, ony majú internet. Nemôžeme sa tváriť, že to neexistuje.“

Martina Štefániková