Petržalčania sú najmenej spokojní s riešením parkovania

Mestský PAAS po štyroch rokoch nechce ako trvalé riešenie ani pätina z nich.

Plánovaný parkovací dom na Wolkrovej považujú za drahý. Najväčší posun v práci mestskej časti a magistrátu vnímajú v skvalitňovaní a údržbe verejných priestranstiev či v zmenách v MHD.

Najväčšími problémami tretej najľudnatejšej samosprávy Slovenska, viac ako 115-tisícovej Petržalky, sú duálny systém parkovania s nedostatočnými kapacitami, viac než rok meškajúca výstavba predĺženej električkovej trate a k tomu rozbité cesty a chodníky či zanedbané verejné priestranstvá.

Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Focus, ktorý si dala v januári vypracovať mestská časť Bratislava-Petržalka na vzorke 1000 dospelých respondentov s trvalým pobytom v Petržalke.

Keďže v hlavnom meste existuje – rovnako ako v Košiciach – dvojúrovňová samospráva, mestská časť sa obyvateľov pýtala na názory ohľadom výsledkov svojej práce, ale i práce bratislavského magistrátu.

Najväčšiu spokojnosť Petržalčania prejavili v zlepšujúcej sa kvalite a údržbe verejných priestranstiev, o ktoré sa stará mestská časť aj mesto. Tešia sa aj na dokončenie električkovej trate, ktorú stavia magistrát a oceňujú aj rozvoj športovísk a detských ihrísk v gescii mestskej časti.

 

Celomestské parkovanie v sklze osem rokov

 

Zo vzorky tisíc oslovených Petržalčanov vyplynulo, že väčšina z nich, až 52 %, označila za najväčší problém najľudnatejšieho slovenského sídliska parkovanie.

V Petržalke pritom od roku 2021 fungujú až dva parkovacie systémy.

Dočasný, rezidentský a bezplatný Petržalský parkovací systém (PPS, modré čiary) ešte koncom roka 2019 zavádzala mestská časť s tým, že po dvoch rokoch ho prevezme a začlení do celomestského parkovacieho systému (PAAS, biele čiary) bratislavský magistrát.

Mesto však v roku 2021 spustilo v Petržalke iba jednu zónu svojho PAAS-u, ktorú doteraz rozšírilo iba o ďalšie dve na severe Petržalky.

Aj preto sa starosta Petržalky Ján Hrčka rozhodol dočasný PPS prevádzkovať ďalej, čo po piatich rokoch preskúmala prokuratúra. Hoci má na fungovanie bezplatného petržalského rezidentského parkovania iný názor, mestská časť jej námietkam nevyhovela a prokuratúra oznámila, že ďalšie kroky v tomto smere podnikať nebude.

Petržalské parkovanie teda platí ďalej tak, ako ho na spoločnej tlačovej konferencii v roku 2019 predstavil starosta Hrčka s primátorom Matúšom Vallom, a to až do príchodu magistrátneho PAAS-u.

Jednotný parkovací systém v celej Petržalke pritom magistrát aktuálne predpovedá až na rok 2029.

 

PAAS nechce ani pätina Petržalčanov

 

Na otázku, akú parkovaciu politiku si Petržalčania prajú ako trvalé riešenie, odpovedali obyvatelia v reprezentatívnom prieskume nasledovne: 34 % by uvítalo PPS, 19 % by zrušilo parkovaciu politiku úplne, 18 % preferuje PAAS, 16 % by privítalo iný systém a 13 % sa nechcelo alebo nevedelo vyjadriť.

“Väčšina Petržalčanov, až 65 %, si teda uvedomuje potrebu regulácie parkovania na našom sídlisku. V tejto súvislosti ma však zaujalo, že mestské riešenie v podobe PAAS-u chce v aktuálnej podobe a po štyroch rokoch existencie len 18 % našich obyvateľov,” hovorí Hrčka s tým, že mesto by malo pravidlá svojej parkovacej politiky upraviť a najmä rýchlosť zavádzania PAAS-u v Petržalke výrazne zvýšiť.

 

Plánovaný parkovací dom je príliš drahý

 

Za zmienku podľa starostu Petržalky stojí v tomto smere aj skutočnosť, že až 56 % Petržalčanov považuje pripravovaný parkovací dom na Wolkrovej ulici, ktorý magistrát plánuje financovať práve z príjmov zo svojho spoplatneného PAAS-u, za neprimerane drahý.

“Finančné náklady 25-tisíc eur na jedno parkovacie miesto považuje za adekvátne ani nie tretina Petržalčanov, ktorí pritom zároveň za najväčší problém našej mestskej časti považujú parkovanie. Očakávam teda, že kolegovia z magistrátu svoje investície zrealizujú vo finančne výhodnejšom pomere,” dodáva Hrčka, podľa ktorého by aj on ako starosta najväčšej bratislavskej mestskej časti konečne chcel poznať reálny termín výstavby tohto projektu a jeho finálne náklady.

 

Pochvala za MHD, električka stále nejazdí

 

“Naopak, aj Petržalčania sú zjavne – presne tri štvrtiny, teda 75 % opýtaných – spokojní so zmenami v MHD, ktoré v uplynulých rokoch zaviedol Dopravný podnik Bratislava. Nečudujem sa, najmä do modernizácie vozového parku boli investované desiatky až stovky miliónov, najmä z európskych fondov a rovnako ako všetci, aj ja sa teším na dokončenie električkovej trate na koniec Petržalky,” myslí si Hrčka, podľa ktorého však prieskum potvrdil, že zdražovanie lístkov MHD naráža na svoj strop.

Dodáva tiež, že Petržalčania ukazujú pomerne veľkú trpezlivosť aj s meškajúcim projektom električky.

“Ako však opäť ukazujú aktuálne nálady, dopravné obmedzenia kvôli výstavbe už teraz za primerané považuje len tesná väčšina. Stavba pritom podľa posledných medializovaných informácií nebude dokončená skôr ako v auguste,” uzatvára.

Tisíc respondentov osobne aj telefonicky

 

Prieskum Focusu – podobne, ako novembrový prieskum agentúry AKO – bol vykonaný na vzorke 1010 respondentov vo veku 18 a viac rokov s trvalým pobytom v Petržalke od 21. do 29. januára. Pri zbere reflektoval aktuálnu štruktúru obyvateľstva Petržalky na základe veku, vzdelania a pohlavia.

Mestská časť avizuje, že v najbližšom období plánuje v rámci svojho projektu zisťovania názorov verejnosti realizovať a zverejniť aj ďalšie veľké reprezentatívne prieskumy verejnej mienky.