Petržalskí úradníci medzi nami #2

Najprv sociálni pracovníci, až potom úradníci.

Slovo solidarita sa najviac skloňuje v období Vianoc – sviatkov pokoja a vzájomnej pomoci. Pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Práve to je úlohou i poslaním zamestnancov Oddelenia sociálnych vecí Miestneho úradu Petržalka.

O ich záslužnej činnosti sme v našej redakcii písali už viackrát a netreba ju špeciálne predstavovať. Pomoc seniorom, ľuďom bez prístrešia, obetiam domáceho násilia, ľuďom so zdravotným znevýhodnením a najnovšie aj ukrajinským odídencom. To je len zlomok z portfólia sociálnych služieb, ktoré denne obetavo poskytujú.

Ich často neviditeľná práca si tak vyžaduje obrovskú dávku tolerancie, trpezlivosti a empatie a neraz si od obyvateľov vypočujú smutné a ťažké príbehy. Tie si napriek tomu domov nenosia a život sa snažia brať s nadhľadom.

„Mnohí očakávajú, že roky zanedbaného na mieste razom vyriešime. My sme tu však najmä na to, aby sme ľuďom pomohli identifikovať problémy a následne ich nasmerovali na ďalšiu pomoc,” hovorí Marcela Zacharová, ktorá vedie oddelenie prvý rok.

 

• Čo vás priviedlo na dráhu pomoci sociálne slabším?

„Vždy som vedela, že chcem pracovať s ľuďmi a pomáhať im mi dávalo ešte väčší zmysel. Vyštudovala som sociálnu prácu a hneď po skončení školy som sa začala venovať tejto oblasti. Najprv som pracovala s užívateľmi drog, potom s ľuďmi s mentálnym a fyzickým postihnutím. Neskôr som vyštudovala aj špeciálnu pedagogiku a pracovala s malými deťmi. Odtiaľ som presedlala na samosprávu, kde sa tiež snažíme pomáhať rôznym skupinám našich obyvateľov.”

 

• Na oddelení vás nie je málo, ale aj práce je neúrekom. Ako funguje prerozdelenie jednotlivých úloh medzi zamestnancov?

„Tým, že sme najľudnatejšia mestská časť, môžeme si dovoliť špecializovať sa na konkrétne oblasti, či už sú to rodiny s deťmi, seniori, alebo ľudia bez domova. Veľkú skupinu tvoria ľudia s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Inými slovami, keď je mestská časť súdom určená za opatrovníka, zastupuje klienta v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím. Samostatnou kategóriou sú kolegovia z našej sociálnej výdajne potravín, no a nemôžem vynechať vedúce našich šiestich denných centier pre seniorov.”

Sociálna výdajňa Petržalka na Rovniankovej 12 je v prevádzke roky, aktuálne dve hodiny každý pracovný deň. Nedávno ju navštívila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá si prácu v nej vyskúšala. 

Okrem toho pomohla miestnemu úradu s potravinovou pomocou i zabezpečením ďalšieho partnera, ktorý ľuďom v núdzi bezplatne dodáva rovnako potrebnú kozmetiku. Oslovili sme preto aj jednu z pracovníčok petržalskej výdajne Dášu Kráčalovú.

• Je podľa Vás aj toto cesta, ako pomôcť ľuďom v núdzi prežiť ťažké časy?

„Som rada, že môžem byť súčasťou tohto, už 11 rokov fungujúceho, unikátneho projektu. Vo výdajni potravín pracujem rok a pol a za toto obdobie môžem jednoznačne súhlasiť s tým, že je to správna cesta, o to viac teraz, v čase ekonomickej a energetickej krízy a inflácie. Vďaka spolupráci s vybranými supermarketmi a Potravinovou bankou Slovenska zabraňujeme zbytočnému plytvaniu jedlom a iným tovarom, ktorým síce končí záruka a sú vyradené z predaja, ale stále sú nezávadné.”

• Aké skupiny klientov využívajú služby výdajne?

„Pravidelne k nám chodí asi 60 klientov, medzi nimi najmä seniori alebo ľudia poberajúci invalidný dôchodok, rodičia samoživitelia a ľudia bez domova. Sú to prípady tých, ktorí sa náhle ocitli vo finančnej tiesni, alebo tých, ktorí dlhodobo žijú na hranici chudoby s mesačným príjmom do 400 eur.”

Jednou z najohrozenejších skupín obyvateľov sú tiež rodiny s neplnoletými deťmi, ktorým mestská časť poskytuje širokospektrálne sociálno-právne poradenstvo vrátane odbornej konzultácie.

Viac o tejto agende nám prezradila Adriana Šidíková, ktorá má v rámci petržalského oddelenia sociálnych vecí v kompetencii starostlivosť o rodiny.

Mestská časť je v tomto prípade v úlohe sprostredkovateľa, ktorý dáva rodinám odporúčania, na aké inštitúcie sa môžu obrátiť, ponúka možnosť návštev rodinných centier, manželských poradní. Je teda nápomocná pri riešení ich problémov v snahe predchádzať krízovým intervenciám.

• Pomáhate iba rodinám žijúcim v zlých sociálnych podmienkach?

„Vôbec nejde iba o rodiny zo slabších pomerov. Sociálne poradenstvo môže požadovať hocikto, kto sa zo dňa na deň ocitne v nepriaznivej životnej situácii – má existenčné problémy, nezvláda výchovu dieťaťa, postihne ho zdravotné znevýhodnenie, alebo rieši rozvodové či iné právne konanie. Osobitnou kategóriou sú sociálne znevýhodnené rodiny, ktoré dlhodobo trpia generačnou chudobou. Tým okrem poradenstva poskytujeme aj potravinovú a finančnú výpomoc.”

• V akej výške?

„Ich výšku posudzujeme podľa podmienok stanovených v nariadení o poskytovaní sociálnej pomoci obyvateľom mestskej časti. V prípade, že rodina poberá dávku v hmotnej núdzi, môže požiadať o jednorazovú peňažnú dávku na úhradu mimoriadnych nákladov. Pamätám si na prípad matky samoživiteľky, ktorá len potrebovala preklenúť obdobie bez príjmu z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, a tak sme jej jednorazovo poskytli pomoc na zabezpečenie základných potrieb pre svoje dieťa.”

Ťažkou témou nielen v Petržalke sú aj ľudia bez domova, pomoc ktorým z pohľadu samosprávy primárne spadá do kompetencie magistrátu hlavného mesta. Snaží sa im však pomáhať aj mestská časť, či už pravidelnými monitoringami v teréne, ponukou práce alebo inými službami.

Realitu práce s ľuďmi bez domova nám priblížil sociálny pracovník Ľuboš Koller, ktorý hovorí, že dostať sa na ulicu nie je až taký problém. Oveľa ťažšie je sa z nej dostať.

Dodáva, že vďaka záujmu mestskej časti o ľudí bez domova dokážu s kolegami pomáhať nielen v teoretickej rovine, ale aj v praxi. 

• Koľko ľudí bez domova evidujete v Petržalke?

„Na území Petržalky sme ich za posledných 12 rokov stretli asi 400. Tento rok sme pracovali zhruba so 70, ktorých sme našli na miestach, kde sa zvyčajne zdržiavajú. Pravidelne sa v teréne zaujímame o ich základné životné potreby, poskytujeme im poradenstvo a informácie, kde môžu požiadať o pomoc, nájsť si prácu a začleniť sa do spoločnosti. Okrem priamej pomoci ich nepriamo podporujeme poskytovaním dotácií pre občianske združenia a neziskové organizácie. Úzko spolupracujeme s magistrátom, mestskou políciou aj občianskymi združeniami Vagus, Stopa a Prima.”

• Prijímajú vašu pomoc, alebo ju naopak odmietajú?

„Realita je taká, že čím dlhšie na ulici žijú, tým viac odmietajú pomoc. Veľakrát sa začnú točiť v kruhu. Na jednej strane by sa chceli vrátiť do bežného života, na strane druhej sa boja vziať na seba zodpovednosť. Nocľahárne odmietajú a radšej uprednostnia prenocovanie vonku. Väčšina z nich je doslova zmierená s tým, že svoj život ukončí v zime na ulici. Svoje životné potreby obmedzili na minimum a jediné, čo pre fungovanie potrebujú, je trochu jedla a častokrát i alkohol. Je to paradox, ale vďaka nemu vedia zvládnuť svoj život bez strechy nad hlavou, sociálnych istôt, rodiny a príbuzných. Často nás o spoluprácu žiadajú sociálni pracovníci z nemocníc, keď prepúšťajú z nemocnice človeka, ktorý sa nemôže vrátiť späť do svojho obvyklého prostredia zo zdravotných dôvodov. Ak z kapacitných alebo finančných dôvodov nenájdeme zariadenie na území Bratislavy, musíme nájsť vhodnú náhradu v inej obci na Slovensku.”

Ďalšou prioritou petržalskej samosprávy je život jej seniorov. Tí od roku 2021 využívajú služby mestskej časti aj v Petržalskej klubovni aktívnych seniorov na Osuského ulici 8. 

Okrem toho na najväčšom slovenskom sídlisku roky fungujú aj takzvané denné centrá seniorov. Viac o ich činnosti prezradili ďalšie pracovníčky oddelenia sociálnych vecí Ľubov Staneková a Alena Halčáková.

Staneková opisuje, že sa im snažia zabezpečiť napríklad stravovanie v dvoch výdajniach obedov na Osuského 3 a Medveďovej 21, ako aj donášky jedla priamo do ich domácnosti prostredníctvom opatrovateľskej služby. Možnosť stravovania aktuálne využíva 380 seniorov z Petržalky.

Samozrejme, nevynechávajú ani sociálnu pomoc najstarším Petržalčanom, ktorí sa neraz ocitnú v náhlej núdzi. Niekoľkokrát v roku tiež organizujú slávnostné stretnutia jubilantov, ktoré sa tešia veľkej obľube.

• Majú však petržalskí seniori v ponuke aj športové a kultúrne aktivity?

HALČÁKOVÁ: „Seniori sú odchodom do dôchodku ohrození sociálnym vylúčením, môžu trpieť nedostatkom sociálnych kontaktov, hľadajú nový zmysel života, preto potrebujú pomôcť aj v tomto smere. Veľmi intenzívne sa venujeme otázke starostlivosti o túto populáciu vytváraním priestoru na rôzne aktivity či podporovaním zaujímavých  projektov. Naši seniori sa u nás nikdy nenudia. Prevádzkujeme šesť denných centier a Petržalskú klubovňu aktívnych seniorov, kde sa každý deň seniori stretávajú pri rôznych športových i spoločenských aktivitách. Okrem toho mestská časť organizuje počas roka viaceré kultúrne podujatia, na ktorých sú vždy srdečne vítaní.”

Pod oddelenie sociálnych vecí spadá aj referát posudkových činností, ktorý zastrešuje agendu odkázanosti na sociálne služby, konkrétne na zariadenia opatrovateľskej služby, zariadenia pre seniorov a denný stacionár. Viac o tejto téme nám prezradila Alena Kočnerová.

• Čo je rozhodujúce pri určovaní, kto má a kto nemá nárok na sociálne služby?

„V zákone je presne stanovené, kto spĺňa podmienky pre získanie konkrétnej služby. Čo sa týka tej opatrovateľskej, podmienky spĺňa osoba so stupňom odkázanosti 2 až 6; na umiestnenie do denného stacionára musí byť osobe pridelený stupeň odkázanosti 3 až 6; pri zariadeniach pre seniorov je to od 4. stupňa. Stupne odkázanosti sa v zmysle zákona počítajú na body.”

• Je veľa takých, ktorí spomínané podmienky nespĺňajú?

„Len veľmi málo – menej ako jedno percento – keďže sa na nás obracajú osoby s nepriaznivým stavom alebo s ťažkým zdravotným postihnutím. Občas sa stáva, že si žiadosť o posúdenie odkázanosti na zariadenie pre seniorov podá poberateľ invalidného dôchodku, ale nespĺňa vek na riadny starobný dôchodok. V tom prípade vydáme posudok o nesplnení podmienok zákona. „

• Stúpol alebo naopak klesol záujem o vaše služby?

„Musím povedať, že počet žiadateľov o posúdenie odkázanosti nám za posledné obdobie výrazne stúpol – až o tretinu každý mesiac. Vyššie čísla pripisujem starnutiu obyvateľstva, zhoršenej zdravotnej starostlivosti a tiež v dôsledku pandémie covidu, kvôli ktorej sa odsúvali operácie. Medzi žiadateľmi máme tiež veľa onkologických pacientov či ľudí trpiacich demenciou, no a potom sú tu “ľahšie” formy ako úrazy v domácnosti a podobne.”

Na záver viacerých rozhovorov so sociálnymi pracovníkmi nás zaujímalo aj to, aké novinky v oblasti starostlivosti o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov petržalské oddelenie sociálnych vecí chystá v najbližšom období. V mene všetkých kolegov nám odpovedala opäť jeho vedúca Marcela Zacharová.

Priznáva, že vôbec prvýkrát sa snažia realizovať niektoré preventívne aktivity systematickejšie ako tomu bolo doteraz. A že v zimnom období sa prioritne zameriavajú najmä na preventívne opatrenia pre ľudí bez domova, ktorými chcú predísť ochoreniam a úmrtiam v dôsledku podchladenia.

• Ako niečo také prebieha?

„Máme v pláne zriadiť naprieč Petržalkou miesta, kde budeme ľuďom bez domova poskytovať teplé nápoje a iné potreby v snahe predísť omrzlinám. Keďže magistrát nemá dostatočné kapacity riešiť všetky mestské časti v potrebnom objeme, iniciatívu sa čiastočne snažíme prevziať aj do vlastných rúk.”

• Čo bude pre vás najväčšou výzvou v novom roku?

„Dôležitou úlohou bude zostaviť nový komunitný plán sociálnych služieb, ktorý sme povinní aktualizovať každé štyri roky. Prvou fázou bude plánovanie, ktoré spočíva v tom, že budeme v rôznych komunitách robiť prieskum, aké služby by uvítali a potrebujú. Zozbierané dáta potom podrobíme analýze. Najnovšie sme zaviedli menšiu novinku – spoluprácu so šikovnými študentmi hotelovej akadémie na Mikovíniho ulici, ktorí nám na poslednej oslave pre jubilantov pomáhali s prípravou pokrmov aj obsluhou hostí. Po dobrých ohlasoch by sme v podobnej spolupráci so študentmi radi pokračovali. Vzhľadom na aktuálnu situáciu bojujeme s nedostatkom potravín v našej sociálnej výdajni, preto budeme hľadať ďalšie spôsoby, ako ju pravidelne zásobovať, či už prostredníctvom dobrovoľných darcov alebo sponzorov. A naďalej budeme udržiavať i rozvíjať našu klubovňu aktívnych seniorov a aktivity z nej prenášať ďalej do našich denných centier.”

• Práca s ľuďmi nie je jednoduchá. Dokážete sa s kolegami odosobniť od všetkých problémov, ktoré denne riešite v práci?

„Vždy je to do istej miery potrebné. Treba si urobiť pomyselnú hranicu medzi prácou a súkromím. Potreby našich klientov sú veľakrát väčšie ako možnosti našej pomoci a potom vznikajú zbytočné konflikty a nepochopenie. Na druhej strane, osud ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii by nám nemal byť ľahostajný. Ľudský prístup, snaha pomôcť a reálny záujem o tých z nás, ktorí sa ocitli v núdzi, musí byť vždy na prvom mieste. Až potom sa z nás môžu stať aj tradiční úradníci.”

 

Mária Halašková

 

Celý článok je súčasťou najnovšieho vydania novín NAŠA PETRŽALKA.