Námestie ubližujúcim, pamätník ublíženým? Debatu o názve známej petržalskej lokality z čias totality komplikuje byrokracia

Od pádu železnej opony, ktorá lemovala aj hranice najväčšieho slovenského sídliska ubehne už 34 rokov. Argumenty pre aj proti premenovaniu Námestia hraničiarov zostávajú rovnaké.

Gordický uzol. Aj tak by sa dali v skratke zhrnúť dekády trvajúce snahy časti spoločnosti, aktivistov a najmä pozostalých po obetiach, ktorým príbuzných vzali príslušníci Pohraničnej stráže. 

Desiatky nevinných ľudí zomreli násilnou smrťou na príkaz komunistického aparátu. V tom čase zväčša v rámci legislatívnej definície “nelegálny pokus o prekročenie štátnej hranice.” Nie však smerom do Československa, ale z neho do zahraničia. Zväčša Západného Nemecka a Rakúska.

Reč je o premenovaní Námestia hraničiarov. O názve z dielne Komunistickej strany Česko-Slovenska na počesť 30. výročia jej ozbrojenej zložky, ktorý viac ako štyri dekády trápi nielen časť Petržalčanov.

Podľa väčšiny historikov, ktorí vyvracajú často prezentovaný mýtus, že názov odkazuje na pohraničnú službu ako takú bez jeho odkazu na tú totalitnú, je možné premenovaním aspoň symbolicky napraviť krivdy minulosti, aj keď odčiniť sa už nikdy nedajú.

Iniciatívu v tomto kontexte víta aj staronové vedenie mestskej časti. Prvý krok však majú v rukách petržalskí poslanci. Opäť, alebo presnejšie – stále. A aj keď je ich názor zväčša jasný tiež, zďaleka nejde o ľahké rozhodnutie.

 

Malá zmena, veľká byrokracia

 

V minulosti sa o premenovanie Námestia hraničiarov, napríklad na jednoduchý symbolický názov Námestie obetí hraničiarov, pokúšali už viacerí z nich. Ako pre Aktuality.sk uviedla bývalá miestna poslankyňa Iveta Plšeková, posledný výraznejší pokus o zmenu sa datuje do roku 2016.

„Usilovali sme sa o to asi štyri roky, návrhy sme dávali opakovane – aj na mestskú časť, aj prostredníctvom komisie pre názvoslovie ulíc a námestí. Bohužiaľ sa nám to nepodarilo, lebo z mestskej časti nebola ochota,“ povedala pre spravodajský portál vo februári 2022.

Pravdou však je, že o premenovaní ktorejkoľvek ulice, námestia, parku alebo iného verejného priestoru v Bratislave rozhodujú najskôr poslanci mestských častí, ktorých návrh vo finále musia odobriť aj ich mestskí kolegovia.

Prečo sa teda doteraz iniciatíva časti verejnosti odvolávajúca sa na traumu pozostalých po obetiach hraničiarov nikdy nepretavila do schváleného uznesenia miestneho zastupiteľstva? 

Z viacerých diskusií redaktorov Našej Petržalky s bývalými aj aktuálnymi poslancami platí, že vec, na ktorej sa potrebná väčšina aj dokázala v minulosti zhodnúť, vždy stroskotala na argumente byrokracie spojenej so zmenou dokladov a návštevami rôznych úradov či inštitúcií.

 

Áno, ale diskutujme prečo

 

S novým petržalským zastupiteľstvom, ktoré ovládla koalícia strán Progresívne Slovensko (PS), Sloboda a Solidarita (SaS) a Team Bratislava (TB), prichádzajú na referát komunikácie miestneho úradu aj nové žiadosti obyvateľov o premenovanie Námestia hraničiarov.

„S plnou vážnosťou, nie som historik a niektorým veciam naozaj nerozumiem do hĺbky. Za viac ako štyri roky som však z pozície starostu počul asi všetky argumenty pre aj proti tomuto kroku, i z dielne dejepiscov. A väčšina z nich, s výnimkou nezmyselnej štátnej byrokracie, ktorú z pozície mestskej časti, žiaľ, zmierniť nedokážeme, hovorí v prospech premenovania Námestia hraničiarov,” hovorí šéf petržalskej samosprávy Ján Hrčka.

S týmto názorom sa stotožňujú aj noví petržalskí poslanci, ktorí sa o tému v kontexte spomínaných podnetov od obyvateľov zatiaľ stihli zaujímať. Spomínajú dlh voči obetiam, rodinným príslušníkom, ako aj 50. výročie od poklepania základného kameňa pri výstavbe najväčšieho slovenského sídliska.

I oni však upozorňujú, že prípadná zmena názvu by pre stovky ľudí a desiatky firiem znamenala niekoľko návštev na úradoch. Práve preto chcú s dotknutými obyvateľmi v prvom rade diskutovať.

 

Bezplatne, niekde aj automaticky

 

Matrika Miestneho úradu Petržalka k 31. decembru 2022 evidovala s trvalým pobytom na ulici Námestie hraničiarov 2194 občanov vo veku 15 a viac rokov. Práve tejto skupiny ľudí by sa hoci symbolická, ale reálna zmena názvu dotýkala najviac.

„Aj v prípade fyzických osôb podnikateľov, ako aj právnických osôb, by si uvedená zmena názvu ulice vyžiadala zmenu miesta podnikania, prípadne zmenu sídla,” priblížila štátnu byrokraciu nová vedúca petržalského právneho oddelenia Mária Petríková.

Dodáva však, že aj keď zákon z dielne národnej rady o občianskych preukazoch nepozná „symbolické premenovanie” ani „premenovanie v dobrej viere”, ktoré by umožnili ponechať týmto dokladom pôvodnú platnosť, v prípade zmeny názvu ulice je ich povinná výmena pre občanov bezplatná.

To isté platí pre zmeny v živnostenských či obchodných registroch, ktoré sú pri zmene v adrese sídel takisto oslobodené od platenia správnych alebo súdnych poplatkov.

Na väčšinu z byrokratických úkonov by mali obyvatelia v prípade premenovania Námestia hraničiarov 30 dní. Následne by museli novú adresu hlásiť aj operátorom, bankám, poisťovniam a ďalším inštitúciám. Mnohé z nich však už v roku 2023 dokážu údaje zmeniť automaticky, bez ich súčinnosti.

 

Pamätník obetiam komunizmu

 

Okrem premenovania námestia sa najmä v kontexte spomínaného 50. výročia výstavby Petržalky čoraz častejšie hovorí aj o pamätníku na počesť obetí bývalého režimu. 

Niektorí členovia petržalskej i bratislavskej kultúrnej obce by ho radi videli práve na Námestí hraničiarov. Iní zase takéto spájanie pamätníka predstaviteľom komunizmu s pamätníkom ich obetí považujú – minimálne do doby zmeny jeho názvu námestia – za nevhodné.

Zdá sa teda, že aj začiatkom roka 2023, 34 rokov po páde Železnej opony, ktorá s ostnatým drôtom lemovala aj Petržalku, zostáva diskusia o premenovaní Námestia hraničiarov naďalej otvorená.

 

Jozef Rybár

 

Článok je súčasťou samosprávnych novín NAŠA PETRŽALKA.