Petržalskí úradníci medzi nami: Zoznámte sa s petržalským životkom

Predstavujeme vám oddelenie životného prostredia a územného rozvoja.

Fauna, flóru aj poriadok. To sú úlohy „život(k)a”

Starajú sa o to, aby bola Petržalka zelená a čistá. Vzhľadom na jej rozlohu (podľa Štatistickej ročenky Bratislava 2022 sa rozprestiera na 28,7 štvorcových kilometroch) je to vskutku heraklovská úloha. „Čo sa týka životného prostredia, všetko so všetkým súvisí, tým pádom životné prostredie sa dotýka absolútne každej stránky života v mestskej časti,“ potvrdzuje vedúca petržalského oddelenia životného prostredia a územného rozvoja Miriam Kamhiyehová. Šírku agendy zväčšuje aj skutočnosť, že v Petržalke nájdete okrem sídliskovej zelene aj vodné plochy, dunajské ramená či lužné lesy. To všetko má na starosti – v rámci svojich kompetencií – „životko“ a jeho jedenásť zamestnancov a zamestnankýň.

Oddelenie zastrešuje viaceré referáty, okrem zelene a čistoty a poriadku doň patrí aj referát GIS a územného rozvoja.

„Aj keď sa možno na prvý pohľad zdá, že to nemá veľa spoločného, opak je pravdou. GIS nám pomáha pri zefektívnení evidencie a údržby majetku, či už ide o zelené plochy, dreviny – napríklad aktuálne mapujeme invázne stromy na našom území –, alebo mobiliár, teda koše, lavičky. Vďaka tomu dokážeme nastavovať starostlivosť a verím, že do budúcnosti aj plánovať rozvoj územia,“ vysvetľuje Kamhiyehová. 

 

Na stromoch nám záleží

 

O stromy, kry a ďalšiu výsadbu sa v Petržalke stará referát zelene. Pravdaže, nielen o to, ibaže to je pre verejnosť najviac viditeľné. Navyše realizuje takzvaný prenesený výkon štátnej správy, kam spadá napríklad posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA (zjednodušene povedané: je to nevyhnutné vždy, keď sa pripravuje väčší zásah do životného prostredia, napríklad stavba), povoľovanie vodných stavieb pre fyzické osoby (studne) a povoľovanie výrubov s určením podmienok na náhradnú výsadbu.

Výruby sú ošemetná téma. Aj preto, že verejnosť často pochybuje o ich opodstatnenosti. „Na zeleni nám záleží, na výruby idú vždy len dreviny, ktoré sú v poslednom štádiu. Kým je možné, snažíme sa ich zachrániť – zdravotným orezom, zmenšením koruny a podobne,“ vysvetľuje Adrián Ševeček, vedúci referátu zelene a dodáva, že výruby drevín vo svojej správe si Petržalka ani nemôže povoliť sama, môže to urobiť len iná mestská časť, ktorú určí okresný úrad.

Jeho kolegovia, odborníci na zeleň, majú rozdelené „rajóny“ a v rámci nich zdravotný stav drevín pravidelne kontrolujú. V prípade pochybností si vyžiadajú posudok aj od nezávislých expertov. „Podmienkou výrubu – pokiaľ nejde o invázne dreviny – je adekvátna náhradná výsadba. Každý vyrúbaný strom musíme nahradiť nielen my, ale aj všetky subjekty, ktorým výrub povolíme.“ Ak to nie je možné, určí sa finančná náhrada. Tá sa môže následne použiť výlučne na starostlivosť o zeleň.

 

Marhule sa nevrátia

 

„Povedala by som, že sme vlastne záhradníci, ktorí petržalskú zeleň udržiavajú, aby bola pekná, funkčná a v dobrej kondícii,“ hovorí Dagmar Krempaská. Mimochodom, sú stromy v Petržalke v dobrom stave? „Ich stav je primeraný veku a stanovišťu. Veľká časť výsadby sa zakladala v začiatkoch budovania sídliska a treba sa zmieriť s tým, že každý strom, ktorý zasadíme, budeme musieť raz aj vyrúbať – keď príde jeho čas – a nahradiť ho novým.”

Pri výsadbe drevín sa snažia zachovať prirodzený ráz krajiny – Petržalka leží v oblasti lužných lesov – no s ohľadom na sídliskové prostredie. „Krátkoveké vŕby a topole sa na sídlisko nehodia, vyberáme skôr stromy charakteristické pre tvrdý luh, teda jasene, javory,“ vysvetľuje Krempaská. Pri otázke na návrat povestných petržalských marhuľových stromov sa pousmeje. „Treba si uvedomiť, že kedysi mali inú funkciu, pestovali ich záhradníci, boli to úžitkové stromy, s cieľom vypestovať ovocie a predať ho. No na sídlisku by ovocné stromy spôsobili skôr problémy – ovocie padá, hnije a láka osy, ktoré môžu byť pre ľudí nebezpečné,“ zdôvodňuje.

 

Petržalské predzáhradky

 

Milým petržalským špecifikom sú predzáhradky. Spríjemniť prostredie pred panelákmi pomáha obyvateľom špeciálny projekt Petržalské predzáhradky a kolegyňa Terézia Mesíčková.

„Obyvatelia nás prostredníctvom projektu môžu požiadať o úpravu predzáhradky, alebo o vybudovanie novej. Niekedy sa dohodneme, že im iba doplním materiál, inokedy pomôžem aj s vypracovaním projektu novej záhradky, poradím, aké rastliny je vhodné vysadiť,“ približuje Mesíčková. Ak sa všetci na všetkom zhodnú, mestská časť nakúpi rastliny a predzáhradku spolu s obyvateľmi vysadí.

Mesíčková však pripomína, že ak si chcú obyvatelia založiť novú predzáhradku, musia mať súhlas vlastníka pozemku. Obyvatelia majú možnosť si požiadať o pomoc mestskej časti pri revitalizácii. Je potrebné podať si žiadosť na referát zelene. A ešte predtým musí zámer odsúhlasiť nadpolovičná väčšina nájomníkov – keďže vysadením sa kolotoč starostlivosti nekončí, naopak začína, lebo „obyvatelia sa zaväzujú, že sa budú o predzáhradku starať a polievať ju pitnou vodou“. No a ak sa o ňu starajú naozaj dobre a s láskou, majú šancu zvíťaziť v pravidelnej májovej súťaži o Najkrajšiu petržalskú predzáhradku, ktorá v Petržalke prebieha aj v týchto dňoch. Viac sa o nej dozviete na s. 3.

 

Pátranie po skládkach

 

„Primárne máme na starosť dve všeobecne záväzné nariadenia (VZN) – VZN o čistote a poriadku a VZN o niektorých podmienkach držania psov,“ hovorí vedúca ďalšieho vyťaženého referátu „životka“ – čistoty a poriadku Tatiana Hajčík Stanová. Teritórium Petržalky si spolu s dvoma kolegyňami – Ľubicou Boršovou a Zuzanou Brzovou – podelili na tri časti. Poznajú ich ako svoju dlaň, napokon, pravidelne ich prepátravajú kilometer po kilometri a kontrolujú, či sa niekde netvoria nelegálne skládky, či nie sú zničené nové smetné koše, či sa po voľných priestranstvách nepovaľujú smeti.

„Vždy je lepšie robiť veci preventívne, ako reagovať na podnet nahnevaného obyvateľa,“ dopĺňa Boršová.

Zaujíma ich aj stav kontajnerových stojísk, hoci to nespadá do kompetencií Petržalky, keďže komunálne odpady rieši hlavné mesto a samotné stojiská zas správcovské spoločnosti bytových domov. Miestny úrad však nehrá mŕtveho chrobáka a obyvateľom pri riešení tohto problému podáva pomocnú ruku.

„Máme dotačnú schému na kontajnerové stanoviská, v rámci ktorej vykonávame aj konzultačnú činnosť, takže vieme poradiť, pomôcť, ako najlepšie stojiská riešiť tak, aby spĺňali potrebné kritériá,“ hovorí Stanová.

Pomoc obyvateľov

Dvakrát ročne mestská časť organizuje zber veľkoobjemného odpadu, podieľa sa aj na príprave ďalších špecializovaných zberov – napríklad elektroodpadu či komunálneho odpadu s obsahom škodlivých látok z domácností.

Zbavovať sa neželaného odpadu pomáhajú referátu aj viaceré občianske združenia či aktívni obyvatelia. „Poskytneme im vrecia, rukavice a s pomocou oddelenia správy verejných priestranstiev (OSVP) následne vyzbieraný odpad odvezieme. Aj mnohí starší Petržalčania sa takto starajú o priestranstvá pred bytovými domami a sme im za to veľmi vďační,“ približuje Brzová.

Mestská časť spolupracuje s obyvateľmi aj pri kompostovaní. „Pomohli sme záujemcom pri vybavení potrebných povolení, zasponzorovali sme aj nákup kompostérov. Komunitných kompostovísk je momentálne v Petržalke v prevádzke deväť, starajú sa o ne naše kompostmajsterky, dobrovoľníčky, ktoré usmerňujú obyvateľov, aby správne kompostovali,“ prezrádza Stanová. Kompost potom môžu obyvatelia využiť do svojich domácich a balkónových záhrad.  

 

Psi a psíčkari 

 

V Petržalke žije viac než osemtisíc psov. Je to odhad, keďže nie všetci obyvatelia si splnia povinnosť a za svojho štvornohého miláčika zaplatia daň. Dane však referát čistoty a poriadku nerieši. Stará sa o to, čo za tie dane obyvatelia od mestskej časti získajú.

„Predovšetkým vrecká na psie exkrementy. Oproti minulým obdobiam sme ich počet priamo v teréne, na smetných košoch, navýšili z päťdesiat na päťsto kusov, aby sme zvýšili motiváciu občanov zbierať výkaly po ich psíkoch. Ďalšie vrecká vydávame platcom dane priamo na úrade,“ vypočítava Boršová.

Za tieto dane sa mestská časť stará aj o tri psie výbehy a realizuje bezplatné výcviky pre chlpáčov, ktorých majitelia riadne zaevidujú. 

Psíky však nie sú jediné zvery, ktoré spadajú do povinností tohto referátu. Zabezpečujú aj iné činnosti v súvislosti s výskytom iných živočíchov na verejných priestranstvách. Vzhľadom na kompetencie však v tomto prípade ide skôr o postúpenie podnetu zodpovedným, či už ide o holuby, prípadne o túlavé zvieratá a odstránenie uhynutých zvierat z verejných priestranstiev. V rámci tejto agendy zabezpečujú aj plošnú deratizáciu verejných priestranstiev. No a na starosti majú aj predaj rybárskych lístkov.

 

Klimatická zmena 

 

Petržalka je dnes už zelené sídlisko. Oddelenie životného prostredia sa usilovne stará o to, aby zeleným aj ostalo. Okrem svojich bežných, každodenných činností intenzívne pracuje v spolupráci s inými útvarmi aj na vylepšeniach, ktoré si vyžadujú klimatické zmeny – rozširovaní zelených plôch, vodozádržných opatreniach, úpravách, ktoré pomôžu ochladzovať rozpálené plochy, akých je v mestskej časti stále dosť. Okrem participovania na vlastných investičných činnostiach sa snažia usmerňovať v tomto smere aj súkromnú investičnú výstavbu.

„Určite by sme radi budovali zelené strechy alebo zelené steny. No nie všade je to možné. Napríklad pri starých budovách nevyhovujú parametre, preto sa snažíme odporúčať ich realizáciu v rámci nových projektov,“ naznačuje Barbora Bajusová z referátu zelene.

Všetko sa nedá zmeniť naraz, opatrenia treba najskôr vymedziť a následne realizovať postupne a systematicky – to je najlepší spôsob, ako urobiť z Petržalky zelenšie miesto pre život.

Martina Štefániková

 

FOTO: Ivana Vrabľová

Obsah je súčasťou májového vydania samosprávnych novín NAŠA PETRŽALKA, ktorú sú spolu s archívom dostupné aj ONLINE na webe PETRZALKA.sk/noviny. ĎAKUJEME, že vám spolu s nami na životnom prostredí záleží.

#zelenapetrzalka #petrzalkamaka #nasapetrzalka