Zoznámte sa s referátom projektového riadenia

Úradníkmi, ktorí šetria verejné peniaze.

Referát projektového riadenia už Petržalke „zarobil“ vyše 7 miliónov eur.

Úlohou projektových oddelení je hľadať vonkajšie finančné zdroje na projekty, ktoré chce realizovať samospráva.

Napriek tomu, že tým výrazne odľahčia obecnému rozpočtu, tvrdeniu, že šetria verejné peniaze, sa bránia.

„Nie je to celkom presné, lebo mnohé projekty, ktoré sú hradené z dotácií, by bez vyhlásenia výzvy samospráva jednoducho nerealizovala,“ hovorí vedúca petržalského referátu projektového riadenia Daniela Gáliková.

Bonusom je spolupráca

Dobrý projektový manažér by mal mať dobré komunikačné schopnosti, strategické a analytické myslenie, mal by zvládať stresové situácie, byť operatívny, precízny a dochvíľny – to je veľmi dôležité, keďže treba neustále dodržiavať nejaké termíny.

V minulosti boli projektové tímy skôr doménou tretieho sektora, s rozmachom dotačných schém – a najmä eurofondov – zameraných na rozvoj rôznych oblastí obecnej infraštruktúry, sa však postupne začali formovať aj v samosprávach.

Projektový tím petržalského úradu tvoria okrem Daniely Gálikovej Soňa Kyselová, Naďa Rázusová a Martin Sanitra. Väčšina z nich prišla na úrad zo súkromnej a neziskovej sféry – iba Soňa Kyselová „už dlho pracuje pre Petržalku a z toho už niekoľko rokov na projektovom referáte,“ hovorí Gáliková.

Skúsená kolegyňa je podľa nej veľkým prínosom, keďže počas svojho pôsobenia už „zažila iks typov projektov a vie bleskovo zareagovať, ak potrebujeme rýchlo získať nejaké materiály“.

Gáliková desať rokov pôsobila v neziskovej branži, v sociálnej oblasti, má však skúsenosti aj s prácou úradníčky, keďže predtým pracovala – v Petržalke – tiež na sociálnom oddelení. Rozdiel v práci pre neziskovku a samosprávu vníma najmä cez veľkosť projektov.

„Predtým som grantovala najmä menšie projekty, zamerané napríklad na prevádzku. Tu som sa strela s veľkými investičnými výzvami,“ vysvetľuje. Ďalší rozdiel? „Spolupráca. V neziskovom sektore ste veľmi osamelí, musíte všetko spraviť sami. Tu máte jednotlivé referáty a odborníkov, ktorí vám vedia pomôcť. Vďaka tomu sa žiadosti tvoria ľahšie,“ hovorí.

Komplexný tím

Sanitra prišiel na úrad zo súkromnej sféry. V dotáciách je naozaj doma, keďže už od roku 2004 robil poradenstvo na pre menej skúsených uchádzačov o eurofondy. Keďže predtým mal „firmu o jednom človeku“, za najväčší bonus považuje, že si teraz môže prácu podeliť s kolegami.

„Asi najväčšou motiváciou, prečo som sa rozhodol pracovať pre Petržalku, bolo, že v nej žijem,“ prezrádza. Celkom bezprostredne ho vraj inšpiroval dotazník k Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), ktorým vlani na Dňoch Petržalky mestská časť zisťovala potreby obyvateľov. Imponovalo mu, že participuje taký dôležitý dokument s občanmi.

Mimochodom, tvorbu PHSR má pod palcom práve referát projektového riadenia. Sčasti aj preto, že potreby a požiadavky obyvateľov zadefinované v PHSR určujú aj smerovanie žiadostí o dotácie a tiež zvyšujú úspešnosť ich pridelenia.

„Komunikáciu s jednotlivými referátmi veľmi precízne zastrešuje Naďa Rázusová, ktorá k nám prišla z knižného vydavateľstva,“ hovorí Gáliková a dodáva: „Ako vidno, všetci sme z rôznych svetov. Ale práve to je dobré, lebo dokážeme vytvoriť komplexný tím, kde každý má svoje miesto a vie v danom momente správne zareagovať.“

Rozvoj diskvalifikuje

A správne zareagovať v danom momente je pri dotáciách alfou a omegou.

„Výzvy nám prichádzajú do mailov na dennej báze a zároveň sami aktívne sledujeme, či sa neobjaví niečo, čo by mohlo byť pre úrad prospešné,“ hovorí Sanitra.

Hlavnými partnermi mestskej časti na čerpanie dotácií sú Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja SR, Bratislavská župa, bratislavský magistrát či envirofond a „aktuálne máme veľké projekty z Fondu na podporu športu“.

Impulzy dostávajú aj od jednotlivých oddelení a referátov – napríklad, ak školstvo potrebuje rozšíriť kapacitu školy či škôlky, osloví ich so žiadosťou, aby preverili databázy. A naopak – ak natrafia na zaujímavú výzvu, kolegov z príslušného oddelenia sami kontaktujú.

No ako upozorňujú, nie z každej zaujímavej výzvy môže Petržalka profitovať.

„Pri žiadostiach o dotácie nás často vopred diskvalifikuje, že Petržalka sa nachádza na území hlavného mesta Bratislava a Bratislava, ako najvyspelejší región, býva z mnohých výziev vylúčená,“ približuje úskalia získavania dotácií Sanitra.

Ďalším problémom býva vlastníctvo pozemkov, na ktorých chce mestská časť projekt realizovať.

Módne trendy

Aj výzvy podliehajú trendom. Napríklad teraz sú „in“ tzv. zelené témy.

„Aj v Petržalke, tým, že aktuálne riešime energetickú krízu a máme tu veľa starých budov, ktorých prevádzka je veľmi drahá, sledujeme výzvy zamerané na znižovanie energetických nákladov,“ približuje Sanitra.

V minulosti už mestská časť realizovala viacero projektov zameraných na zmiernenie klimatických zmien. Ešte v roku 2017 boli vďaka Nórskym fondom zrevitalizované námestia Hraničiarov a Vlastenecké.

„V roku 2018 sme patrili k prvým samosprávam, ktoré nahradil dve autá elektromobilmi,“ prekvapuje Kyselová. Spomenie aj spoločný projekt s Maďarskom v rámci Interreg, kde slovenské a maďarské školy vypracovali brožúry o možnostiach zlepšenia klímy v oblasti toku Dunaja. „Na záver sa mali deti stretnúť na spoločnom tábore, žiaľ, zasiahol covid,“ vraví Kyselová.

No nielen klíma, ale aj zlepšeniu života seniorov môžu pomáhať projekty. V rokoch 2019-2021 sa petržalská samospráva stala lídrom projektu niCE-life, v rámci ktorého sa v Bratislave testovalo monitorovacie zariadenie pre ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Ďalšou oblasťou, ktorá je v Petržalke v kurze, je rozvoj športovej infraštruktúry.

„Máme rozbehnutých viacero veľkých projektov – ako vybudovanie športovej haly Pankúchova, rekonštrukciu haly na ZŠ Prokofievova či obnovu plavárne na ZŠ Pankúchova. Snažíme sa získať ďalšie zdroje na opravy atletických oválov na základných školách alebo na modernizáciu povrchov športových ihrísk.“

Spolu s petržalskými „ítečkármi“ pracujú tiež na unikátnom projekte: aplikácii, prostredníctvom ktorej by si verejnosť nielenže mohla prenajímať termíny na športovanie v halách, školských telocvičniach i ihriskách – ale užívatelia by získali aj QR kód na ich odomknutie. Aplikácia by dokonca mohla manažovať aj osvetlenie na vonkajších ihriskách.

„Žiadosť cez digitálny grant, ktorý vyhlásila ČSOB, už je podaná, výsledky by mohli byť niekedy v októbri,“ hovorí Sanitra.

Vyše sedem miliónov eur

Dobrou správou je, že Petržalka je v získavaní peňazí z externých zdrojov veľmi úspešná.

„Dokonca aj projekty, ktoré pôvodne neboli schválené pre nedostatok financií, tak teraz, keď sa fondy opäť naplnili, nám z nich spätne vyplatia peniaze – napríklad na navyšovanie kapacít materských škôl. Škôlky dávno fungujú a momentálne čakáme na refundáciu vynaloženej sumy,“ približuje Sanitra.

Pre lepšiu predstavu – aktuálne referát administruje v rôznej fáze asi dvadsiatku projektov, v ktorých má mestská časť zazmluvnených vyše 7,1 milióna eur.

Získať peniaze na projekt je však len začiatkom práce referátu projektového riadenia. Niekedy totiž trvá aj päť rokov, kým je definitívne uzavretý, pričom referát musí strážiť plnenie jednotlivých míľnikov. A nemusí to vždy skončiť úspechom. Úradníci z inštitúcie, ktorá financie poskytla, vedia byť občas – zrejme na základe negatívnych skúseností – pri kontrole plnenia naozaj precízni.

„Merajú rozmery okien a porovnávajú to s projektovou dokumentáciou, počítajú presné kusy obrubníkov, dlaždíc, tehál, žiaroviek a podobne. Žiadajú vykopať sondu do zeme, aby zistili, že výkopové práce boli realizované tak ako to bolo deklarované v projekte. Raz som zažil, keď pri kontrole rekonštrukcie školy úradníci žiadali odkryť časť omietky, aby preverili, že je použitý deklarovaný stavebný materiál z projektu,“ prezrádza Sanitra a dodáva:

„Vzruchu máme v našej branži naozaj dosť. Na druhej strane to pridáva tomuto povolaniu na atraktívnosti. A keď vidíte zrealizované projekty, nepopieram, zažívate pocit ozajstného víťazstva.“

Martina Štefániková

Článok je súčasťou septembrového vydania samosprávnych novín Naša Petržalka.

#nasapetrzalka