Petržalskí úradníci medzi nami: Predstavujeme referát územného rozvoja

Ich snom je urobiť zo sídliska najlepšie miesto pre život

Urbanistický rozvoj je dlhodobá činnosť, ale veríme, že deti našich detí z toho budú profitovať,“ hovorí tím referátu územného rozvoja.
Napadlo vám niekedy, aké je super, že vám cesta do obchodu trvá presne toľko, aby ste nezabudli, čo máte kúpiť; že škôlku a školu máte za rohom a keď pred domom nasadnete na bicykel, za pár chvíľ ste pri Chorvátskom ramene? Aj to je úlohou územného rozvoja – „poskladať“ územie tak, aby dokonale a vo všetkých ohľadoch slúžilo svojim obyvateľom. V Petržalke sa o to stará tím referátu územného rozvoja – architekti Viktor Kasala, Lucia Končal Klinková a Zuzana Gazsová, Iveta Krútilová a Jana Jantová a expert na GIS Marián Bednár.

Jasná voľba
Petržalský referát územného rozvoja (RÚR) je súčasťou oddelenia životného prostredia. Ako už napovedá jeho názov, stará sa o rozvoj mestskej časti. „V rámci tohto oddelenia sa venujeme súčasnému stavu a budúcnosti územia mestskej časti, pričom naším cieľom je zabezpečiť udržateľný rozvoj vo všetkých sférach, ktoré potrebujeme – či už je to životné prostredie, urbanizované územie, alebo doprava,“ objasňuje náplň referátu vedúci, Viktor Kasala.

Hovorí, že práca pre najľudnatejšie stredoeurópske sídlisko bola preňho jasnou voľbou. Rodený Petržalčan sa jeho rozvoju venoval už na magistráte hlavného mesta, kde pracoval na útvare hlavnej architektky. „Spolupracoval som na obstarávaní urbanistickej štúdie centrálnej osi, na vyjadreniach a stanoviskách k investičným zámerom v Petržalke, k nosnému systému električky sme na ÚHA spracovávali dizajnmanuál, čiže Petržalku som mal celkom naštudovanú. Takže keď vyhlásili v Petržalke konkurz na miesto vedúceho referátu, prihlásil som sa – a teda aj uspel,“ hovorí s úsmevom. „Som lokálpatriot, Petržalka ma baví. Predsa len je to v princípe tretie najľudnatejšie mesto na Slovensku a to je pre mňa obrovská vec,“ dodáva.

Ako sa chodí po Petržalke
Jednou z dôležitých úloh územného rozvoja je územno-plánovacia činnosť a obstarávanie strategických dokumentov, ktoré hovoria o tom, ako sa má mestská časť a jej územie rozvíjať.
V prípade Petržalky ide napríklad o územné plány zón (okrem iného upravujú to, kde sa môže stavať a do akej výšky, ale aj to, kde má ostať zeleň, kde je možné vybudovať len občiansku vybavenosť, kde majú byť cesty a vôbec – ako má byť využité dané územie). „Takýmito dokumentami sú však aj urbanistické štúdie či iné zónoplánovcie podklady. Napríklad môj predchodca spolu s kolegom z referátu dynamickej dopravy obstarávali pre časti Dvory a Háje tzv. Koncepciu pešieho pohybu. Cieľom bolo spoznať a následne vytvoriť či obnoviť bezpečné a ucelené pešie trasy v mestskej časti,“ približuje Kasala, ktorý verí, že sa podarí dokončiť aj poslednú, zatiaľ neriešenú časť – Lúky. „Tam sa uvažovalo o rozšírení metodiky aj o koncepciu nakladania s terasami. Tým, že Lúky sú v podstate celé postavené na terasovom systéme centrálnej osi, ukazuje sa to ako kľúčová téma pre túto miestnu časť,“ vraví.

Urbanizmus je o dialógu
Petržalka je jednou z najbujnejšie sa rozvíjajúcich mestských častí. Domy, či dokonca celé štvrte tu rastú ako huby po daždi, developeri sa predháňajú, kto získa lukratívnejší pozemok. Aj o to, aby výstavbou nebol v konečnom dôsledku poškodený komunálny záujem a samotní obyvatelia, sa musia starať odborníci z tohto referátu – formou vyjadrení a stanovísk k urbanistickým štúdiám či investičným zámerom. „Dávame pripomienky za úrad, aby sme regulovali územie mestskej časti podľa našich potrieb. Aby nám nevznikali extrémne husté oblasti, ale zase ani neudržateľné veľké plochy zelene, skrátka nech vieme v tom rozvoji nájsť balans,“ vysvetľuje Kasala.
Zároveň však posmeľuje obyvateľov, aby aj oni pozorne sledovali, čo sa deje v ich okolí a vyjadrili svoj názor na participačných stretnutiach, ktoré sú už dnes samozrejmosťou prípravnej fázy takmer každej výstavby.

Takéto stretnutia robí aj Petržalka. Verejne takto odprezentovala výstavbu haly na Pankúchovej, alebo koncom októbra zámer vybudovania športovej haly v areáli ZŠ Gessayova. „Je dôležité nechať priestor ľuďom, ktorí to svoje územie naozaj dobre poznajú. Ale vždy treba hľadať kompromis – lebo ak chce niekto sto parkovacích miest namiesto zelenej plochy, asi to nie je v poriadku. Celý urbanizmus je o dialógu a myslím si, že samosprávy aj obyvatelia v tomto v posledných rokoch veľmi postúpili,“ myslí si Kasala.
Apropo, výstavba. Referát územného rozvoja má pod palcom aj zisťovanie základu poplatku za územný rozvoj. Ide o poplatok, ktorý je povinný zaplatiť každý stavebník, ktorý stavia na území mestskej časti. Jeho výšku (35 eur za štvorcový meter nadzemnej časti) určuje VZN 7/2021. O výnosoch a ich využití samospráva pravidelne a transparentne informuje.

Expertky na detail a celok
Tento rok sa referát venoval okrem iného aj spolupráci s referátom investičných činností na prípravách investícií mestskej časti. Petržalčanov isto poteší, že svoju pozornosť zacielil najmä na prípravu revitalizácie Veľkého Draždiaka. Aby usmernili rozvoj lokality a zabránili živelnému osídľovaniu brehov jazera stánkarmi a inými podnikateľmi, kolegovia z RÚR pripravujú koncepčný materiál. Mestská časť má zároveň v pláne revitalizovať celé okolie obľúbeného štrkoviska.

Na koncepcii rozvoja sa podieľala aj Lucia Končal Klinková. Dlhoročná obyvateľka Petržalky na úrad nastúpila po materskej dovolenke. „Keď žijete v Petržalke s deťmi, prídete na veľa vecí, ktoré by sa dali vylepšiť,“ hovorí Lucia, ktorej materinský architektonický dotyk pocítite aj na viacerých nových a v ostatnom čase vynovených detských ihriskách v mestskej časti. Na ich realizáciách spolupracuje s referátom investičných činností.

„Luciinou parťáčkou je Zuzana Gazsová,“ pripomína Kasala. „Ak je Lucka expertka na architektonicko-urbanistický detail, tak Zuzka je zas odborníčkou na urbanistický pohľad na vec v širších súvislostiach. Čo sa týka územného plánovania, je absolútny profesionál, vždy viem, že sa s ňou môžem poradiť. Som rád, že tu máme takýchto odborníkov, ktorí vedia svoju agendu veľmi dobre zastať,“ chváli Kasala kolegov a kolegyne

Rodné čísla domov

Aj stavby majú svoje rodné čísla. Teda presnejšie, súpisné čísla, ktoré ich sprevádzajú celým životom. Ich určovanie je hotová veda, na nepresnosti a omyly tu nie je miesto. Kým vlastník stavby obdrží dokument s určeným súpisným a orientačným číslom, musia kolegyne z RÚR – Jana Jantová a Iveta Krútilová pozorne a starostlivo prelúskať množstvo rozhodnutí a dokumentov a urobiť obhliadku územia. „Mnohí si myslia, že – veď to dáte len tabuľky s číslom a hotovo. Ale nie je to tak. Musíte pracovať s koaludačými rozhodnutiami, s geometrickými plánmi, poznať všetky budovy v danom území – jednoducho mať prehľad o celom území Petržalky,“ hovorí Krútilová a dodáva, že s určením súpisných čísiel v nových územiach, kde ešte nie sú pomenované ulice, zabezpečujú tiež proces ich pomenovania, čiže názvy nových ulíc.

Na úrade pracuje od roku 2010 – vďaka kolegyni a priateľke so stavebnej školy, Jane Jantovej. „Je to doslova chodiaca encyklopédia, pamäť referátu – veď pre Petržalku už robí dvadsaťpäť rokov,“ prezrádza Krútilová.

S kolegyňou robia tiež vyjadrenia k novým stavbám, rekonštrukciám existujúcich stavieb, najmä však ku kontajnerovým stojiskám. Vyjadrujú sa k nájmom pozemkov za týmto účelom a tiež k stavbám inžinierskych sietí – teda plynovodom, teplovodom, kanalizácii, optickým káblom. Vedia teda o všetkom, čo je pod Petržalkou.

Praktické mapy

Súčasťou referátu je aj GIS – teda geografický informačný systém. Marián Bednár, ktorý sa o „kŕmenie“ máp stará, má s GIS-om dlhoročné skúsenosti. Okrem toho, že naštartoval túto agendu v mestskej časti Rača, niekoľko rokov pracoval v spoločnosti T-Mapy.
„Cieľom GIS je vlastne tvorba interaktívnych máp nielen pre občanov, ale aj pre kolegov z jednotlivých referátov a oddelení, aby mohli efektívne pracovať s dátami,“ vysvetľuje Bednár. Prístupnosť dát sa odvíja od ich charakteru – verejnosť má v petržalskom GISe k dispozícii katastrálne mapy, údržbu ciest, zeleň, ale napríklad aj historické ortofotomapy, na ktorých pekne vidieť, ako sa Petržalka menila. „Nájdete tam kultúrne diela, pamätihodnosti, zeleň, dreviny, katastrálne údaje, majetok mesta, ulice, adresné body – napríklad pri voľbách sa GIS hojne využíva, na webstránke si môžete pohodlne nájsť, kde je vaša volebná miestnosť,“ vypočítava Bednár.

Plány a projekty

Na najbližšom petržalskom zastupiteľstve bude poslancom predstavený aj Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR). Svoju dôležitú časť tam má aj referát územného rozvoja.
„PHSR je pre mestskú časť veľmi dôležitý, je to doslova strategický dokument,“ hovorí Kasala. „Teším sa, že sme mali možnosť podieľať sa na ňom, lebo sme si mohli na najbližšie roky nastaviť naše priority a ciele. Je to určite zaujímavé čítanie aj pre obyvateľov, ktorých rozvoj mestskej časti zaujíma.“
Najbližšie plány? „Jeden z najväčších je projekt Nobelovo námestie. Rieši sa už dlhšie, prebehla aj participácia s verejnosťou – laickou i odbornou. Na základe toho teraz pripravujeme súťažné zadanie pre vyhlásenie oficiálnej súťaže návrhov na celú revitalizáciu námestia – ale tiež novostavby kultúrneho objektu. S víťazom súťaže by sme mali pristúpiť k príprave projektovej dokumentácie a etapovitej realizácii,“ odhaľuje zámery Kasala.

Pre deti našich detí

Snom referátu územného rozvoja je, aby sa naplánované veci a zámery dočkali realizácie. „Že sa nám ich podarí dotiahnuť do konca. Keď už niečo robíme, nech to neskončí niekde v šuflíku. Urbanistický rozvoj je dlhodobá činnosť, ale veríme, že deti našich detí z toho budú profitovať,“ hovoria kolegovia svorne.
„Kľúčové je dostať sa do stavu, aby sme nereagovali, ale regulovali. Keď budeme mať naštudované územie dostatkom územnoplánovacích podkladov a zaregulované územnými plánmi zón, tak nás ani obyvateľov už žiadny neznámy zámer neprekvapí,“ uzatvára Kasala.

Martina Štefániková