Petržalskí úradníci medzi nami: Miesto, kam sa chodí po jedlo a ľudskosť

Len štyri mestské časti v Bratislave pomáhajú núdznym aj prostredníctvom Sociálnej výdajne. Jednou z nich je aj Petržalka.

Petržalská sociálna výdajňa začala fungovať v auguste 2011. Tí, ktorí ju potrebujú, ju nájdu na terase v paneláku na Rovniankovej 12.

Pre sociálne znevýhodnených obyvateľov a obyvateľky s trvalým pobytom v mestskej časti tu majú dvere vždy otvorené – teda, pravdaže, v čase „výdajných“ hodín, čo znamená každý pracovný deň od jedenástej do jednej poobede.

Aktuálne vo výdajni pracujú dvaja zamestnanci: ostrieľaný harcovník František Verešpej, naturalizovaný Petržalčan pôvodom z východného Slovenska, pomáha sociálne znevýhodneným obyvateľom najľudnatejšieho sídliska žiť dôstojný život už jedenásť rokov. 

Jeho štebotavá kolegyňa, Adriana Danielová, prestúpila zo svojho vtedajšieho pôsobiska, petržalského Kauflandu, do Sociálnej výdajne pred dvoma rokmi. 

 

Tisíc kilometrov mesačne

 

Sociálna výdajňa tak trochu pripomína malé dedinské potraviny. Mnohí klienti – ako sa tu nazývajú zákazníci – sa s personálom poznajú a chodia si nielen po chlieb, mliečne výrobky či krkovičku, ale aj po potravu duchovnú. O milé slová tu vďaka zhovorčivej Adriane nie je núdza. A ani o rady – napríklad, čo uvariť z potravín, ktoré si tu klienti zakúpia.

„Každý večer si kvôli tomu hľadám recepty na Youtube a na internete. Takto som našla napríklad štrúdlu z tortily – odporúčam ju najmä keď máme tvaroh alebo jablká. Stačí ich zabaliť do tortíl a dať na chvíľu zapiecť,“ prezrádza so smiechom.

Denná rutina je tu prakticky nemenná. „Ja sa snažím prísť čo najskôr, tak okolo siedmej, aby som mohol čo najskôr začať navážať tovar,“ približuje Verešpej. „Najskôr z Terna doveziem pečivo, potom idem do Metra – to je náš hlavný zásobovač – a potom sa už začneme pripravovať na výdaj.“ 

Poobede obehá ešte Tesco a ďalšie obchody a vyzdvihne potraviny, prípadne drogériu. Takto sa to opakuje deň čo deň, za mesiac najazdí v priemere tisíc kilometrov.

Verešpej sa nestará len o to, aby boli regály, pult a chladiaci box vždy plné voňavého pečiva, ovocia, zeleniny, jogurtov či mäsa. Ak je treba, dokáže zastúpiť kolegyňu aj za pultom. Priznáva však, že je skôr mĺkvejší typ.  

Danielová sa smeje, že by mali urobiť klonovací stroj a „vyklonovať Fera“. Chváli ho, že je spoľahlivý,  skúsený a ochotný. „Ale už cítim, že roky pribúdajú, za ten čas, čo som tu, som sa nanosil tony a tony tovaru. Myslel som, že po šesťdesiatke začnem mladnúť, ale nestalo sa,“ žartuje a dodáva, že nikdy nerobil ľahko. Predtým sa totiž venoval stavbarine. 

 

Miera diskrétnosti

 

O jedenástej už pred výdajňou čakajú ľudia, ktorí sú na ten-ktorý deň objednaní. 

Systém objednávania na konkrétny termín funguje iba pár rokov, predtým chodili klienti po tovar kedykoľvek a nakupovať mohli hoci aj každý deň. Kovidová pandémia, ale najmä kríza, ktorú vyvolala vojenská agresia Ruska na Ukrajinu, výrazne oklieštili množstvo tovaru dodávaného do sociálnych výdajní naprieč Slovenskom.

Tovar zdražel, objednávalo sa ho menej, takže zostatky, o ktoré sa mohli podeliť so sociálne slabšími reťazce zapojené do systému pomoci prostredníctvom Potravinovej banky, boli menšie. „Mali sme úbytok až 60 – 70 percent potravín,“ priznáva Danielová, no jedným dychom dodáva, že každý jeden klient výdajne si odnesie pri nákupe dostatok jedla na celý týždeň.

Klienti vstupujú do výdajne po jednom, maximálne po dvoch. „Je to tak trochu opatrenie na to, aby si nezávideli, ale chceme zachovať aj istú mieru diskrétnosti,“ objasňuje Danielová. S výnimkou kovidových čias, kedy klienti dostávali vopred pripravené balíčky, si teraz môžu sami vybrať, čo sa im do kuchyne hodí, na čo majú chuť, čo potrebujú.

„Každý má rád niečo iné, nebudeme ich nútiť, aby si brali, čo nechcú,“ vraví Danielová a dodáva, že mnohí zákazníci sú napriek (alebo práve preto?) nedostatku skromní. „Sami povedia – viete čo, nedávajte mi tak veľa, nechajte iným, mne stačí aj toto. Koľkokrát som až dojatá.“ 

 

Nákup za body

 

V súčasnosti je v Sociálnej výdajni zaevidovaných sedemdesiatpäť ľudí. To, či majú na takúto formu pomoci od mestskej časti nárok, posudzuje sociálne oddelenie na základe presne určených kritérií – patrí k nim napríklad aj výška mesačného príjmu. 

„Každého polroka musia prísť na úrad, kde kolegovia zisťujú, či sa zmenili skutočnosti – zlepšili alebo naopak zhoršili, ale napríklad aj to, či sa tí ľudia snažia niekam posunúť,“ vysvetľuje Danielová.

Väčšinu klientov sociálnej výdajne tvoria starí, osamelí ľudia a invalidní dôchodcovia. Ich príjem by sotva vystačil na to, aby mohli nakupovať v „bežnom“ obchode. „Máme však aj osamelé matky či rodiny s viacerými deťmi – zvyčajne s tromi, ale jedna rodinka ich má dokonca päť,“ hovorí Danielová.

V Sociálnej výdajni sa nakupuje za „body“ – výška kreditu sa rôzni, body sa prideľujú na základe zásad pomoci (presné znenie nájdete na webovej stránke PETRZALKA.SK/VYDAJNA. 

„Klienti majú čipovú kartu – tá ostáva u nás, keďže sa nám predtým často stávalo, že ju stratili alebo zabudli, takto je to bezpečnejšie. Body odrátame po skončení výdaja,“ vysvetľuje Danielová.

Pribúdajú klienti vzhľadom na komplikované časy väčším tempom? Podľa Danielovej ani nie, za mesiac dostanú v priemere troch nových zákazníkov. „Niežeby ľudia pribúdali, ale skôr je to tak, že neubúdajú, potrebujú túto pomoc dlhšie,“ upresňuje.

 

Cukor, káva, olej

 

To, aký tovar bude na výber, zamestnanci dopredu nevedia a ani to, koľko ho bude. „Sme závislí od toho, koľko a čo nám darujú. Nikdy to dopredu nevieme. Je to tak trochu mačka vo vreci,“ krčí ramenami Verešpej. Danielová dodáva, že veľkou pomocou je realizácia nákupov hradených z rozpočtu sociálneho oddelenia, ktorý im umožnil nakúpiť potraviny, aké z reťazcov nedostávajú. „Hlavne je to káva, olej, cukor, maslo a také veci, ktoré sú v obchodoch drahé.“

Od tejto pomoci – ktorá bude pravidelná – sa odvíja aj zaujímavá aktivita, ktorú sa vo výdajni chystajú zrealizovať v najbližšom čase. „Pripravujeme dotazník. Ľudia si v ňom označia, čo by v daný mesiac najviac potrebovali a my to zabezpečíme. Teda okrem vajec. Mrzí nás to, lebo sú drahé, ale nemáme tu na to potrebné chladničky,“ vysvetľuje Danielová. 

 

Nenechať sa rozhodiť

 

Aj keď sa občas stane, že niektorý klient príde mierne podgurážený, incidenty tu nezažili. Danielová sa smeje, že na nevychovaných zákazníkov vie byť aj prísna – a, paradoxne, oni to vraj ocenia a na druhý raz už svoj prešľap nezopakujú.

„Ale také niečo sa stane zriedka. Skôr máme milé zážitky, určite je tu viac pozitívneho ako negatívneho. Stačí už to, že chodia klienti usmiati, milí, niekedy nám dokonca prinesú kvety. Máme tu jedného džentlmena, ktorý sa vždy opýta, ako sa máme, ako sme strávili víkend. Sú naozaj ľudia, ktorých keď vidíte vonku, normálne sa tešíte,“ vraví Danielová.

Čo je na práci v Sociálnej výdajni najťažšie? „Hlavne udržať psychiku v pohode, lebo klienti niekedy prídu nahnevaní. Ale nesmiete sa nechať rozhodiť, musíte otočiť ten zlý bod, povzbudiť ich, spýtať sa, čo sa stalo, pomôcť im nájsť dôvod, prečo sa im to stalo – a často sa ukáže, že išlo len o hlúposť. Takže sme tu tak trochu aj psychológovia,“ hovorí Danielová.

„Ja často hovorím – človek nikdy nevie, čo sa stane. Aj ja môžem ocitnúť na druhej strane barikády, takže som rád, že pomáhame. Narobíte sa, ale viete, že to má zmysel,“ uzatvára Verešpej. 

 

Martina Štefániková

Článok je súčasťou februárového vydania samosprávnych novín Naša Petržalka.