Bútľavé vŕby s talentom Šalamúna

Kde sú ľudia, tam sú aj spory.
V 150-tisícovej Petržalke sa niekedy dokonca dedia z otca na syna, obrusovať hrany pomáhajú kolegyne z referátu predbežnej právnej ochrany a podnikateľských činností.

Asi každý, kto niekedy žil v paneláku, potvrdí, že príslovie o stenách, ktoré majú uši, tu platí dvojnásobne. Teda, niežeby susedia počúvali, čo sa deje na druhej strane panelu, oni to vlastne v skutočnosti počuť nechcú. No technológia stavby nepustí. Zvuk sa po paneloch šíri ako po masle. V posledných desaťročiach k tomu navyše prispela móda odstraňovania kobercov (a pokladania plávajúcich podláh), tapiet, obývačkových stien – skrátka všetkého, čo hluk od susedov aspoň ako tak tlmilo.

„Hluk je jednoznačne najčastejším problémom, s ktorým za nami sťažovatelia chodia. Hlasné nočné telefonovanie, hlasný televízor, hádky, dupotanie, posúvanie stoličiek, domáci miláčikovia, ktorí behajú po byte za loptičkou, ale aj obyčajné chodenie,“ potvrdzuje Zuzana Horniaková, vedúca petržalského referátu predbežnej právnej ochrany a podnikateľských činností, kde – okrem iného – riešia aj susedské spory.
„Trošku nadnesene hovorím, že sme oddelenie sťažností. Pretože človek, ktorý nemá žiadne problémy, sa na našom referáte neocitne,“ dodáva Horniaková. S komplikovanou náplňou práce jej pomáhajú kolegyne Andrea Jendeková – na úrade je už vyše desať rokov –, a čerstvá posila Silvia Zachariášová.

Povesti nie sú povesti

Referát predbežnej právnej ochrany a podnikateľských činností má dve nosné agendy. „Predbežná právna ochrana vychádza z ustanovenia paragrafu 5 Občianskeho zákonníka, ktorý – zjednodušene – hovorí, že ak príde k zrejmému zásahu do pokojného stavu, občan má právo na svoju ochranu,“ vysvetľuje Horniaková.
Pod druhou časťou názvu referátu, podnikateľské činnosti, sa skrýva evidencia podnikateľských subjektov, ktoré podnikajú na území mestskej časti Bratislava-Petržalka. „Tu sa riadime dvomi nosnými Všeobecne záväznými nariadeniami (VZN): prvé VZN sa týka času predaja v obchode a času prevádzky služieb, druhé definuje podmienky predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach.“

Okrem toho referát eviduje oznámenia o začatí činnosti zdravotníckych zariadení a lekární na území mestskej časti. „Bratislavský samosprávny kraj nám posiela rozhodnutia, ktorými povoľuje týmto zariadeniam prevádzkovať služby na území Petržalky, my predtým k tomu vydávame stanoviská,“ opisuje Horniaková, ale napríklad aj vypracúva tzv. povesti – napríklad pre potreby niektorých orgánov štátnej správy, Národného bezpečnostného úradu, Dopravného úradu či súdov. „Občanov, samozrejme, nelustrujeme. Ide o informatívnu odpoveď, či občan napríklad nebol riešený v priestupkovom konaní na našom úrade, či nemá nedoplatky na dani a pod., tu spolupracujeme s príslušnými referátmi miestneho úradu – ako matrika, referát daní a poplatkov, oddelenie sociálnych vecí – odpovede spracujeme do listu a posielame ďalej,“ objasňuje Horniaková.

Dlhodobé spory

Iste neprekvapí, že najrozsiahlejšou činnosťou na 150-tisícovom sídlisku sú susedské spory. „Primárne by sme tu mali riešiť tie krátkodobé spory, ktoré vznikli náhle, jednorazovo a kde je možnosť odstránenia týchto nežiadúcich následkov,“ uvádza Horniaková.
Laicky povedané, ide o prípady, ktoré sme zažili asi všetci: sused sa v noci pozabudne pri sledovaní finále amerického Super Bowlu a nesúhlas s priebehom zápasu vyjadruje mocným dupotom, partia študentov z vedľajšieho bytu do rána oslavuje skúšky (alebo len život), šteňa, ktoré si zaobstarala pani nad vami, sa zas so železnou pravidelnosťou dožaduje hádzania loptičky akurát o jednej ráno.

„Ľudia si mnohokrát ani neuvedomujú, že svojím správaním niekoho obmedzujú. Preto často stačí, ak susedovi zazvoníte, upozorníte ho, on sa ospravedlní a problém je vyriešený,“ približuje Horniaková. Referát predbežnej právnej ochrany nastupuje, ak sa dvere dlhšie neotvárajú a problémové správanie pretrváva. „Pravdupovediac, niektoré veci by mohli, a mali, riešiť aj správcovia domu, ale väčšinou sa to skončí tak, že sťažovateľov pošlú rovno na obec,“ konštatuje.

Čo sa deje potom? Po tom, čo referát preberie sťažnosť, predvolajú si hriešnika, dohovoria mu a vec je vybavená. Alebo – aj nie je. „Pri drobných sporoch je úspešnosť vyriešenia vysoká. Žiaľ, máme tu aj spory dlhodobé, dokonca dlhoročné a tam to býva už veľký problém, pretože medziľudské, medzisusedské vzťahy sú v týchto prípadoch veľmi, veľmi narušené. Keď si dvaja ľudia, dve rodiny, robia prieky niekoľko rokov a ani jedna strana nechce ustúpiť, tak je to problém a stáva sa, že im nevieme pomôcť. Potom už odporúčame, aby sa obrátili na políciu, alebo na okresný úrad na priestupkové konanie,“ vysvetľuje Horniaková a dodáva, že zažili dokonca prípady, kedy sa susedské spory „dedili“ z otca na syna.
Každopádne sťažovatelia sa im zatiaľ na úrade nepobili. „Predvolávame ich totiž zvlášť a musím povedať, že niekedy sú aj prekvapení, že nejde o konfrontáciu. No prax ukázala, že je to takto vhodnejšie, bezpečnejšie – a aj efektívnejšie, lebo sa zabráni nekonečnému obviňovaniu.“

Problémy garsóniek

Nevyhnutnou výzbrojou kolegýň z referátu predbežnej právnej ochrany a podnikateľských činností je talent kráľa Šalamúna, trpezlivosť a empatia. „Občas sa nám stáva, že príde starší človek, ktorému vadí naozaj všetko, no vzápätí sa ukáže, že sa potrebuje len porozprávať, potrebuje, aby ho niekto vypočul. Takže sme tu tak trochu aj bútľavé vŕby,“ prezrádza Horniaková.
Neoficiálna štatistika referátu hovorí, že ak aj nie je v Petržalke špeciálne problémová lokalita, značná časť sťažností pochádza od obyvateľov garsóniek a jednoizbových bytov. „Tam sa ľudia nemajú kam schovať, nemôžu ísť do ďalšej izby, keď sa niekto nad nimi správa hlučne. Záleží, samozrejme, aj na tom, kto tam býva. Keď ja mám už deti veľké, a nado mnou je rodina s dvoma ratolesťami, poviem si – okej, už to nejako pretrpím, veď aj moje deti boli malé. Ale keď takáto rodina býva nad osamelým, starým človekom… to je rozdiel,“ vysvetľuje Horniaková.
Do služieb Petržalky vstúpila v roku 2022, kratučko po skončení kovidového obdobia. „Celý život som v rámci mojej právnickej profesie pracovala s ľuďmi,“ hovorí. Len posledných šesť rokov pred nástupom na petržalský miestny úrad si chcela oddýchnuť od riešenia problémov iných a zabŕdla do celkom inej sféry – na vysokej škole viedla študijné oddelenie. No potrebovala zmenu, takže „keď som na Profesii našla inzerát na túto pozíciu, prihlásila som sa. A – vyšlo to.“

Smutná osamelosť

Ak nepočítame prípad z roku 2019 s kohútom v záhrade pri paneláku, ktorý susedov každé ráno budil hlasným kikiríkaním (ako to už kohúty robievajú), extra kuriózne prípady na referáte neriešili. Možno snáď len v období kovidu, kedy sa nervy obyvateľov zavretých v bytoch šponovali viac ako zvyčajne a sťažovali sa napríklad na to, že niekto celý deň ťuká vo vedľajšom byte na notebooku.

„Ani nie že kuriózne, ono je skôr smutné, keď prídu ľudia a tvrdia vám, že im niečo vylieza z elektrickej zásuvky a podobne. Nie je to ojedinelý prípad, že majú takéto vidiny a vtedy je veľmi dôležité zachovať chladnú hlavu a empatiu. Ide najmä o staršie osoby, ktoré dlhodobo žijú samy a majú už takýto problém. Často to prerastie do susedského sporu, lebo sú presvedčení, že susedia im robia zle, odpočúvajú ich, do televízora im niečo montujú a tak,“ hovorí Horniaková a dodáva, že aj takéto prípady svedomito vyšetria – a zvyčajne upozornia na problém kolegov zo sociálneho oddelenia, ktorí preberú jeho riešenie.

V súvislosti s názvom referátu sa stane, že si ich občas niekto pomýli s Centrom právnej pomoci a príde s požiadavkou, že chce spísať darovaciu zmluvu, vyriešiť dedičské konanie alebo spísať závet. „Toto my nerobíme, neposkytujeme právne poradenstvo a ani nemôžeme. Na to sú advokátske kancelárie a samotné centrá právnej pomoci – jedno také funguje (bezplatne) aj každú stredu na miestnom úrade (PETRZALKA.SK/PORADNA, pozn. aut.),“ upozorňuje.

Kde nájdem obuvníka?

Ak má niekto dokonalý prehľad o podnikateľských subjektoch v katastrálnom území Bratislava-Petržalka, potom sú to zamestnankyne tohto referátu. V súlade s VZN sa totiž musí (aspoň by sa mal) nový subjekt na úrad nahlásiť, či zaregistrovať každý, kto chce v mestskej časti začať s biznisom.
„Zastrešujeme pohostinskú činnosť, služby, obchodné domy, obchody… Nejde o nič komplikované, skrátka podnikatelia, ktorí začínajú podnikať na území Petržalky, by nám mali dať vedieť jednoduchým oznámením, že tu začínajú činnosť a uviesť ulicu, názov prevádzky a otváracie hodiny. A taktiež, keď ukončujú svoju činnosť, tak podať ohlásenie, že končia,“ vysvetľuje Silvia Zachariášová, ktorá má túto agendu pod palcom. „Nechceme tým byrokraticky zaťažovať podnikateľské subjekty, ale je potrebné, aby každá obec mala prehľad o prevádzkach a prevádzkovateľoch, pretože čokoľvek sa v nich stane, vieme to jednoduchšie vyriešiť.“

Keď im to čas dovolí, idú do terénu zmapovať územie. Preverujú, či prevádzky pribudli alebo skončili; podnikateľom, ktorí sa nenahlásili, hneď aj odovzdajú potrebné tlačivo.
Ak si niekto nevie dať rady, ochotne mu pomôžu. „Keď si chce niekto otvoriť prevádzku, poradíme, čo k tomu treba, ktoré úrady treba navštíviť, čo vybaviť – lebo my sme už len tá posledná inštancia, kde sa zahlásia,“ dodáva Zachariášová.

Mimochodom, keďže sú dobre informované, volajú im ľudia, kde nájdu v Petržalke trebárs obuvníka? „To nie!“ reaguje so smiechom Horniaková. „Inak, tých je všade nedostatok, no čo sa týka iných služieb, myslím, že Petržalka je na tom dobre. A stále sa otvárajú nové prevádzky – predajne kvetov, a máme dosť veľa činností zameraných na skrášľovanie tela ako nechtový dizajn, masáže, kaderníctva… Takže ženy tu majú na výber.“

Letá bývajú náročné

Asi najväčší pracovný nápor zažíva referát na jar a v letnom období. Nielenže je viac sťažností na hluk z prevádzok, ale pribudne aj podujatí, kde sa realizuje tzv. ambulantný predaj tovarov a služieb. No a povolenia na takúto činnosť sa získavajú práve tu.
„Či už je to predaj na trhoviskách, tržniciach, príležitostných trhoch, na verejných priestranstvách počas akcií a podobne – všade tam vydávame rozhodnutia o povolení na predaj,“ vysvetľujú a vravia, že stále sa majú čo učiť. Nedávno ich napríklad potrápila žiadosť o možnosť tetovania henou na trhovom mieste. „Niečo také v zákone vôbec neexistuje, čiže by sme to nemali povoliť. No snažíme sa vyjsť ľuďom v ústrety, preto v takýchto prípadoch voláme na kompetentné úrady, na iné mestské časti – a konzultujeme,“ prezrádza Horniaková a dodáva: „Toto je skrátka veľmi rôznorodá agenda. Z každého rožka troška, no stále je to práca s ľuďmi. Je to aktívne aj akčné. Aj preto nás to baví.“

Martina Štefániková