Petržalskí úradníci medzi nami: Miesto, kde majú nos na ľudí

Referát personálnych činností a miezd lemuje pracovnú kariéru od začiatku až po koniec.

Každý zamestnanec mestskej časti na nich s láskou pomyslí najmenej raz za mesiac. Ale referát personálnych činností a miezd nie je zaujímavý len vtedy, keď na mobile pípne esemeska z banky. Napokon, práve jeho zamestnanci stoja pri každom dôležitom kroku svojich kolegov. Vlastne sú tak trochu matrikou úradníkov – na ich referáte sa totiž všetko začína, aj končí.

Starajú sa o stovky ľudí
Marec je nielen mesiacom knihy, ale aj daňových priznaní, presnejšie – ročného zúčtovania dane, ktoré pre zamestnancov mestskej časti pripravujú na tomto referáte. Hoci to vraj neznamená, že okná ich kancelárie po tieto týždne svietia do nočnej Petržalky, práce majú reálne viac. „Už to neberieme ako stres, ale je to časovo trošku náročnejšie, lebo popri štandardnej mesačnej práci – ako sú mzdy, kontrola dochádzky a podobne, musíme spracovať zhruba osemsto ročných zúčtovaní,“ vysvetľuje Andrea Verecká, poverená vedením referátu.

Absolventka Slovenskej technickej univerzity, materiálovo-technologickej fakulty („takže mám aj skúsenosti s predmetmi, ktoré sú pre ženu možno nezvyčajné – zlievanie, odlievanie a zváranie kovov…“) s vášňou pre volejbal na úrade pracuje od roku 2019. Jej tím sa nedávno rozrástol o novú posilu zameranú na pracovné pohovory, Veroniku Stašovú, ktorá spolu s Katarínou Diheneščíkovou neúnavne pracuje na tom, aby bol úrad vždy plný kvalitných ľudí. O ich blaho sa starajú mzdárky a personalistky Michaela Majerová a Veronika Hennelová, agendu materských škôl a školských jedální zas zabezpečujú Daniela Nosal, Karin Nemčková a René Herman.

Mestská časť zamestnáva aktuálne okolo deväťsto ľudí – okrem úradníkov aj pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôlok, legendárnych „petržalských makačov“ či dohodárov na sezónne a časovo ohraničené práce.

Tisíc platieb
„Mzdy musia každý mesiac odísť načas. To si dovolím povedať, že máme v dobrom režime. Vždy si pozrieme, kedy vychádza výplatný termín a keď je to víkend,musíme sa posnažiť viac,“ hovorí Verecká. Okrem účtov zamestnancov odchádzajú na mesačnej báze peniaze aj dohodárom na práce, ktoré sú časovo ohraničené. „Napríklad teraz máme voľby, tiež musíme pripraviť niekoľko desiatok dohôd pre ľudí, ktorí sa podieľajú na voľbách, takisto máme Dni Petržalky, a ak sa mestská časť podujme robiť animačné aktivity,máme zazmluvnených aj animátorov. Čiže pre mňa to znamená, že neodchádza deväťsto platieb, ale cez tisíc. Ani nebudem hovoriť, o aký objem peňazí ide, takže vždy mám tak trochu mrazenie, či to v poriadku prejde,“ priznáva Verecká.
Občas sa ľudia ozvú, že peniaze nedostali. „Chyba sa môže stať, sme len ľudia. Vo väčšine prípadov sa však ukáže, že omyl nastal na strane prijímateľa, ktorý zadal nesprávne číslo účtu. Našťastie, doteraz sa všetko podarilo vyriešiť,“ hovorí.

Po výplatách treba zaslať za každého zamestnanca výkazy do sociálnej a zdravotných poisťovní a urobiť uzávierku miezd. „Každý mesiac sa musia mzdy na ekonomickom oddelení spracovať a zaúčtovať. A okrem účtovníctva sa to musí preniesť do rozpočtu, aby bolo vidieť, koľko sa odčerpalo,“ vysvetľuje Verecká.
„Snažíme sa, aby mestská časť mala všetko vysporiadané, lebo to má potom vplyv aj na projekty. Tam potrebujeme napríklad potvrdenia, že máme vysporiadané záväzky voči poisťovniam, daňovému úradu, že tu nemáme nelegálne zamestnávanie,“ objasňuje. Dáta o mzdách a zamestnancoch sa posielajú aj na Štatistický úrad a do systému Trexima, no mzdy občas zaujímajú aj obyvateľov, ktorí na referát smerujú svoje „dvestojedenástky“. „Na základe zákona o slobode informácií sa dopytujú na mzdy vedúcich pracovníkov, ktoré im musíme poskytnúť,“ upresňuje vedúca.

Akého kolegu by ste si priali?
Fluktuácia je vzhľadom na veľkosť úradu primeraná, ale pri takom kolose ročne referát vyberá z tisícok ponúk a zrealizuje stovky pohovorov. Túto agendu majú na starosti Katarína Diheneščíková a čerstvá posila Veronika Stašová.
Predtým, než sa ponuka objaví na Profesia.sk, na webe mestskej časti alebo na Bazoši (tam si podľa Vereckej najčastejšie hľadajú prácu zamestnanci Oddelenia správy verejných priestranstiev), na referáte preberú požiadavky na nového zamestnanca s jeho budúcim vedúcim/vedúcou „aby povedali, čo je pre nich dôležité,“ hovorí Verecká. Štýl inzerátov sa za posledné roky zmenil, už nie sú také škrobené a suchopárne. „Pripravujeme ich v spolupráci s referátom komunikácie a dosť často máme od záujemcov o prácu odozvu, že sa im páčilo, ako boli naformulované, že neboli také strohé, ako by čakali od verejnej správy,“ teší sa Verecká.

Štandardne dostávajú na pracovnú ponuku dvadsať-tridsať odpovedí, suverénne najvyšší záujem je o pracovné pozície na matrike. „Tam sme obsadzovali pozíciu minulý mesiac a prišlo nám 360 životopisov,“ prekvapuje Diheneščíková. Podľa nej si ľudia myslia, že ide o nenáročnú prácu, ktorú zvládne hocikto, no realita je iná. Aj preto sa zrejme „výberká“ na matriku opakujú so železnou pravidelnosťou.

Stáva sa to však aj na iných pozíciách – napríklad aj preto, že si záujemca „prifarbí“ životopis. „Stalo sa nám, že si kandidát prispôsobil životopis tak, aby mu pasoval na danú pozíciu. Až keď sme mu ponúkli prácu, priznal sa, že to, čo sme potrebovali, nikdy nerobil,“ prezrádza Diheneščíková.

Ak sa nepodarí nájsť vhodného kandidáta cez pohovory, zamestnankyne sa samé pustia do pátrania na portáloch s pracovnými ponukami. Ich úskalím je, že mnohí ľudia na nich majú životopisy „pre strýčka Príhodu“ a prácu si nehľadajú. „Ak už niekto pristúpi na stretnutie, vtedy je našou úlohou ho presvedčiť, že chce odísť zo starej práce a nastúpiť k nám,“ hovorí so smiechom Verecká.
A na ktoré posty sa hľadajú ľudia najťažšie? Okrem vyštudovaných učiteliek „jednoznačne na odborné pozície, tam, kde treba certifikáciu, predošlú skúsenosť alebo vyslovene odborné vzdelanie v určitom odbore,“ upresňuje Diheneščíková.

Byrokracia, ale nevyhnutná
Výberom najlepšieho kandidáta sa to pre referát personálnych činností a miezd nekončí – skôr začína. Treba s ním zrealizovať celú povinnú administratívu – vypísanie osobných údajov, tie sa posúvajú kolegyniam a kolegovi, ktorí majú na starosti mzdové a personálne veci. Vyplnia sa osobné dotazníky a všetky potrebné dokumenty. „Viem, že to znie byrokraticky, ale zákon to od nás vyžaduje. Následne musíme ľudí prihlásiť do sociálnej a zdravotnej poisťovne, pripraviť im pred nástupom pracovnú zmluvu. Treba im vysvetliť dochádzkový systém, zabezpečiť, aby absolvovali povinné školenia bezpečnosti práce a GDPR,“ vysvetľuje postup Verecká.

Referát sa stará nielen o peňaženky, ale aj profesionálny rast kolegov z úradu. „Posielame ponuky užitočných kurzov na zvýšenie kvalifikácie,“ upresňuje Diheneščíková. Pre tých, ktorí radi športujú, zase vybavuje Multisport karty.

Väčšina zamestnancov sa na referát vráti opäť až pri ukončení pracovného pomeru – či už odchádzajú za inou prácou, na dôchodok alebo aj pre nespokojnosť. „Radi by sme zaviedli zisťovanie spätnej väzby. Je dobré vedieť, prečo ľudia opúšťajú zamestnanie – aby sme sa toho do budúcnosti vyvarovali – či je to kolektív, vedúci, niektoré zvyklosti a povinnosti, pracovné prostredie. My ako personálne to vieme posunúť ďalej, potom je už na vyššom manažmente, ako s touto informáciou naloží.“

Trpezlivosť a empatia
Nedávno prebehli médiami informácie, že petržalský úrad šikanuje zamestnancov, núti ich neustále sa „pípať“ a informovať tak vedenie o tom, kde práve nachádza. Robia niekedy kontroly, či zamestnanci robia to, čo majú?

„To by mal kontrolovať podľa mňa vedúci. My by sme v zásade mohli iba skontrolovať, či je fyzicky v práci. Lebo pre nás by bolo veľký problém, ak by bol nesprávne pípnutý a stal by sa mu nejaký úraz. Respektíve, ten problém by mal skôr zamestnanec, lebo by v tom prípade nemohol riešiť pracovný úraz,“ upozorňuje Verecká a dodáva. „Chápem, že niektorí ľudia sa hnevajú, že sa musia stále cvakať, ale evidencia je dôležitá. Aj pre ich dobro.“

Najmä pre nových zamestnancov je referát personálnych činností a miezd styčným oddelením, oázou odpovedí a rád. Dvere tu majú vždy otvorené – a to často doslova.
Podľa Vereckej ich tím charakterizuje a spája to, že ich baví práca s ľuďmi. „Musíme byť empatickí, bez toho by to nešlo,“ hovorí a dodáva: „Toľko ľudí sem dennodenne príde a každý rieši inú vec… Keby sme neboli trpezliví, tak to nezvládneme“

Martina Štefániková