Ľudská potrava im nesvedčí, môže ich aj zabiť
Pečivo je pre vtáky tým, čím sladkosti pre ľudí. Prázdne kalórie, ktoré vo veľkom množstve škodia.Na petržalský referát životného prostredia raz zavolal nahnevaný obyvateľ so sťažnosťou, že ľudia príliš prikrmujú vtáctvo. To podľa neho spôsobuje, že vtáky sú prežraté a vykŕmené až do takej miery, že nevedia stáť na svojich tenkých nohách.
Toto vyjadrenie bolo určite nadnesené, no nie je neobvyklé vidieť v uliciach Petržalky enormne vykŕmené vtáky, ktoré vyzerajú inak než ostatné jedince daného druhu v správnej kondícii. Pravdaže, pomáhať operencom v chladných mesiacoch je v poriadku, no mimo vegetačného pokoja – teda po období od 1. októbra do 28. februára –, má vtáctvo dostatok možností získať si potravu a nie je potrebné prikrmovať ho – a už vôbec nie ľudským jedlom. Nielen preto, že im škodí. Zvyšky potravy, ktoré obyvatelia nechávajú, či cielene rozhadzujú na rôznych miestach s myšlienkou pomôcť, totiž neláka len vtáctvo – takmer vždy pritiahne aj pozornosť hlodavcov. A problém s premnožením je na svete.
Viac v rozhovore so zoológom Jánom Kaľavským zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Je vôbec potrebné prikrmovať voľne žijúce vtáky mimo obdobia vegetačného pokoja?
Určite nie, v období mimo vegetačného pokoja si mestské populácie vtákov vedia nájsť dostatok potravy prirodzene, bez pomoci človeka. V teplejších mesiacoch je táto aktivita dokonca škodlivá a pre vtáky nebezpečná, pretože sa tak zvyšuje riziko prenosu rôznych ochorení – napríklad tzv. kŕmidlová nákaza, trichomoniáza, ktorá postihuje najmä malé druhy spevavcov. Vo vode je zas vyššie riziko otravy botulotoxínom, ktorý sa môže do organizmu vodných vtákov preniesť cez zvyšky potravy nachádzajúce sa v bahne na brehu vodnej plochy. Vodné vtáky je skutočne žiadúce prikrmovať iba v zimnom období, najmä počas silných mrazov.
Aká potrava je pre vtáky primeraná?
Ak kŕmime vtáky na kŕmidlách, mala by to byť ich prirodzená potrava tvorená zmesou semien, bobúľ či plodov v závislosti od toho, aký druh vtákov chceme podporiť. Väčšina operencov sa poteší slnečnicovým semienkam, prípadne obilným zrnám ako proso, pšenica či ovos. V žiadnom prípade vtáky nekŕmime kuchynskými zvyškami; jedlom, ktoré je slané, sladké, korenené, prepálené, údené, po záruke či pokazené. Takáto potrava im spôsobuje tráviace problémy, ktoré často môžu skončiť smrťou.
Často vidieť, že ľudia kŕmia vtáky chlebom, pečivom či inými zvyškami potravy. Je to vôbec pre ne vhodné?
Áno, kŕmenie vtákov pečivom je všeobecne rozšírené. Pečivo a omrvinky obľubujú takmer všetky druhy vtákov, či už spevavce alebo vodné druhy, o tom niet pochýb. Treba si však uvedomiť, že je to ako u ľudí – nie všetko, čo nám chutí, nám i prospieva. Pre vtáky pečivo predstavuje ľahký zdroj energie, ale chýbajú v ňom dôležité vitamíny, minerály a stopové prvky potrebné pre ich zdravý vývin a celkové fungovanie. Pečivo pre vtáky je čosi ako sladkosti pre človeka – v malom množstve zásadne neškodia, no vtáky si naň rýchlo privyknú, uprednostnia ho pred prirodzenou potravou a ak sa im podáva vo väčšom množstve, je to pre nich jednoznačne škodlivé. Mnohé labute v mestských jazerách sú na pečivo navyknuté do takej miery, že ak im do vody hodíte napríklad šalát, nastrúhanú mrkvu alebo kukuričný škrob, absolútne o ne nejavia záujem.
Podľa biológov tým, že ľudia prikrmujú vtáky počas celého roka, strácajú operence prirodzenú plachosť, čo môže vyústiť dokonca aj do útokov. Je to pravda?
Áno, jednoznačne. Typickým príkladom sú mestské holuby či labute, ktoré sú občas natoľko odvážne, že vám potravu doslova vytrhnú z ruky. Podobný efekt pozorujeme aj u strák či vrán. Zvieratá si vo všeobecnosti rýchlo navyknú na prikrmovanie, keďže im to ušetrí energiu, ktorú by museli vynaložiť pri jej hľadaní a radi ľahký prístup k potrave využijú opakovane. S tým sú, žiaľ, spojené negatívne dôsledky – stratou plachosti môže dôjsť k obťažovaniu ľudí, v ojedinelých prípadoch dokonca k ich napádaniu. Kým situácie, kedy vrabce či iné drobné spevavce vyzobávajú omrvinky zo zeme sú vo všeobecnosti považované za milé a neškodné, napríklad pri vranách to už väčšinou znamená problém. Raz sme museli v jednej reštaurácii odchytiť vranu, ktorá bola natoľko drzá, že hosťom kradla jedlo na letnej terase priamo z taniera.
Je možné, že nadmerné prikrmovanie vtákov mimo obdobia vegetačného pokoja prispieva k ich premnoženiu?
Nie. Dokonca nevhodne zvolenou potravou môže nastať opačný efekt – oslabenie imunity jedincov, ochorenia, otrava; prípadne pre nedostatok potrebných živín sa znášky nemusia dobre vyvíjať a mláďatá týchto jedincov môžu vykazovať známky zlého vývinu vo forme vrodených vád či zníženej imunity voči patogénom.
Karolína Vaseková
referát životného prostredia
Článok je súčasťou samosprávnych novín Naša Petržalka číslo 9/2024