Petržalskí úradníci medzi nami : Pomáhajú nájsť strechu nad hlavou

Petržalská samospráva spravuje niečo vyše štyristopäťdesiat obecných bytov. Okrem toho, že v nich bývajú Petržalčania, ktorí si – najčastejšie z finančných dôvodov – nedokážu zabezpečiť vlastné bývanie, mestská časť využíva tieto byty aj ako neoceniteľný bonus pri hľadaní nedostatkových profesií: predovšetkým z učiteľskej či opatrovateľskej brandže.

„Našou úlohou je postarať sa o žiadateľa od podania žiadosti až po pridelenie bytu,“ zhŕňa agendu poverená vedením referátu správy obecných bytov, Daniela Nemcová. Jej tím tvorí päť pilierov: Katarína Hričková, Jana Kalužníková, Denisa Sola, Alexandra Miklošíková a Martin Sabo.

Veľa žiadostí, málo bytov

Každý, kto požiada o obecný byt, musí splniť niekoľko podmienok. Tie definuje predovšetkým Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta č. 15/2023 prijaté na sklonku minulého roka. „Medzi základné požiadavky patrí, aby mal žiadateľ najmenej päť rokov trvalý pobyt v Petržalke, musí mať príjem, z ktorého môže hradiť nájomné – ten však nemôže presiahnuť určenú výšku odvíjajúcu sa od životného minima, nemať voči mestskej časti žiadne podlžnosti a nevlastniť nehnuteľnosť,“ vypočítava Nemcová.

Hoci by to urobili s veľkou radosťou, drvivej väčšine žiadateľov nedokážu poskytnúť byt hneď. „Bytov je, samozrejme, vždy menej ako tých, ktorí o ne majú záujem. Niekedy naň ľudia musia čakať aj niekoľko rokov,“ priznáva.

Počas tohto obdobia sa žiadosti pravidelne, každé tri roky, aktualizujú. To už je úlohou Kataríny Hričkovej, ktorá žiadateľov sprevádza celým procesom – od podania žiadosti až po pridelenie bytu. „Aktuálne ich evidujeme v miestnom zozname vyše stoštyridsať,“ hovorí Hričková. Ako vysvetľuje, aktualizácia je nevyhnutná preto, lebo situácia žiadateľa sa počas čakania môže zmeniť – a niektoré zmeny môžu pridelenie bytu významne ovplyvniť.

Žiadateľ je povinný každú zmenu nahlásiť, ak to neurobí, Hričková ho musí kontaktovať. „Kým sa žiadosť zaktualizuje, trvá to. Nie je to na týždeň – niekedy môžem mať spis otvorený aj tri mesiace, než získam všetky podklady,“ vraví Hričková. Pre Petržalku pracuje od marca 2022, predtým desať rokov pôsobila v exekútorskej brandži.

Byty ako bonus

O byty žiadajú nielen obyvatelia Petržalky, ale „máme aj žiadateľov, ktorí sú našimi zamestnancami. To sú pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci materských a základných škôl, zamestnanci miestneho úradu, príspevkových a rozpočtových organizácií miestneho úradu,“ vypočítava Nemcová. „Pravdou je, že v súčasnosti uspokojujeme obecnými bytmi viac-menej len zamestnancov, ale nie bezdôvodne. Ide vlastne o akúsi formu motivácie – treba povedať, že najmä pre profesie, ktoré sú nedostatkové, ako učitelia a opatrovateľky,“ hovorí a pre správnosť dodáva, že od 1. septembra 2024 už túto agendu prebrali kolegovia z referátu správy nehnuteľností.

Doplňme však ešte, že pedagogickí pracovníci môžu získať prenájom buď v novostavbe na ulici Ondreja Štefanka, alebo v paneláku na Medveďovej ulici, ktorý od roku 2021 vlastní mestská časť. Ďalšou možnosťou sú byty vybudované priamo v areáloch materských a základných škôl. Pôvodne išlo o školnícke byty, a hoci aj dnes v niektorých bývajú školníci, časť slúži pre uspokojenie učiteľov.

Nájdu sa aj špekulanti

Pri obecných nájomných bytoch sa nájomná zmluva uzatvára na tri roky s možnosťou ďalšieho predĺženia, v prípade učiteľských nájomných bytov v školách je doba nájmu viazaná na dobu výkonu povolania v školských zariadeniach mestskej časti – rovnako s opätovným predĺžením.
Zoznam pridelených obecných bytov sa každý rok zverejňuje na stránke PETRZALKA.sk. Každý štvrťrok sa podáva aj informácia o uzavretých zmluvách za toto obdobie na miestnom zastupiteľstve.

Prideľovanie bytov je príjemnejšia časť agendy tohto referátu. No kolegovia sa musia občas popasovať aj s nemilými situáciami, ako je „vypovedanie nájmu, súdne a exekučné vymáhanie nedoplatkov spojených s užívaním bytu, či dokonca vypratanie bytu, ktoré hrozí pri hrubom porušení nájomnej zmluvy – čo je neuhradenie troch mesačných splátok,“ upresňuje Hričková.

Dôvody, prečo ľudia nedokážu platiť nájomné, sú, pravdaže, všelijaké, najčastejšie je to však strata práce alebo choroba. „To sú, samozrejme, veci, ktoré neviete ovplyvniť. Preto s ľuďmi vždy komunikujeme citlivo, snažíme sa nájsť riešenie. Ľudia sú ale rôzni a niekedy je za tým aj vypočítavosť,“ prekvapuje Hričková.

Niektorí špekulanti sú vraj v exekúcii aj desať rokov a byty, ktoré by potreboval niekto iný, obývajú bez právneho titulu a – bez platenia. „Našťastie, v apríli 2023 sa zmenil exekučný poriadok a exekútorovi umožňuje takéhoto nájomníka dostať z bytu ľahšie. No pri exekúciách, ktoré idú ešte podľa starého poriadku, je to komplikovanejšie, keďže nájomca si môže opakovane podať návrh na odklad exekúcie – čím sa doba vypratania predlžuje,“ vysvetľuje Hričková.

Zosnulí i zberači

„Mali sme rôzne situácie, hlavne pri exekúciách – od kriku, zlosti, útokov, až po pokusy o ukončenie života, ale vždy sa všetko vyriešilo tak, aby sa nikomu nič nestalo. Horšie je to, keď majú doma psy… tam ani polícia nechce veľmi zasahovať… Ale to je možno jeden z pätnástich prípadov, väčšinou to ide,“ odkrýva – pre pozorovateľa zvonka isto vzrušujúce – detaily jednej z častí svojej pracovnej náplne Martin Sabo, ktorý sa za mestskú zúčastňuje na vysťahovaní neplatičov.

Ľudia sa takmer vždy snažia prehovoriť exekútora, vyžiadať si ešte nejaký termín navyše, čas na vysťahovanie. „Zo skúsenosti vieme, že keď nie sú pobalení na daný termín, nebudú pobalení ani o mesiac,“ hovorí. „No niekedy sa dávajú odklady, najmä, keď sú v domácnosti maloleté deti.“

Sabo pôsobí na úrade od roku 2015 a za ten čas zažil množstvo kurióznych situácií. „Bol som už aj pri tom, keď v byte objavili mŕtveho človeka. Ležal tam dva a pol mesiaca bez toho, aby si to niekto všimol. Mal totiž veľmi dobre utesnené dvere a otvorené okno, takže nebolo cítiť zápach. A navyše – na úhradu nájmu mal nastavený trvalý príkaz. Prišlo sa na to až vtedy, keď si susedia uvedomili, že ho dlho nevideli a tí, čo bývali nad ním, mali pocit, že cez stupačky sa šíri zvláštny pach,“ rozpráva Sabo.

Inou kapitolou sú takzvaní zberači, teda psychicky chorí ľudia, ktorí si zapratávajú byty vecami. Často ide o odpad, no oni sú presvedčení, že ich potrebujú.
„Mali sme byt, kde mal obyvateľ od vchodových dverí po posteľ, ktorá bola na druhej strane bytu pod oknom, urobenú len takú malú uličku, asi 40 centimetrov širokú. Na jednej strane mal zväzky novín, na druhej oblečenie, asi tak pre tri second handy. Firma, čo ten byt vypratávala, vyniesla tri alebo štyri veľkokapacitné kontajnery. A bola to garsónka!“ pridáva Sabo ďalší prípad.

Táborák v obývačke

Sabo je skôr terénny pracovník, no má na starosti aj administratívne veci. „Vypracúvam žiadosti o výmaz záložného práva pre občanov, ktorí si v minulosti odkúpili obecný byt do vlastníctva a uplynula im 10-ročná lehota záložného práva na ich byte. Z panelákov, kde má mestská časť byty a prebehne tam domová schôdza, mi správcovia posielajú zápisnice, ktoré preštudujem, aby som vedel, o čom sa rokovalo a čo sa v dome plánuje. A keď je písomné hlasovanie, vypracúvam podklady za mestskú časť,“ vysvetľuje.

„Okrem toho chodím pomáhať notárom pri spisovaní majetku a keď sa vypratávajú byty s exekútorom, dohliadam na to, že všetko, čo je zbalené a označené, je aj v zozname – a bude uschované pre toho človeka na pol roka. Samozrejme, ak to nejde na likvidáciu, lebo je to kontaminované,“ opisuje.

Veci z vyprataných bytov sa zvykli uschovať v skladoch na Medveďovej 21, no momentálne už je táto možnosť obmedzená. „Podľa nového exekučného poriadku už tie veci ani nemusíme brať. Zamknú sa v byte a exekútor spraví dražbu alebo nejakú ponuku cez obežník a keď sa do termínu nepredajú, tak nám ich odovzdá a je na nás, čo s nimi bude ďalej. Ale väčšinou sú to také veci, že ich dávame na likvidáciu,“ prezrádza Sabo.

V jeho náplni práce je aj preverenie stavu bytu po odchode nájomníka – či už zmluva skončila dobrovoľne alebo súdnou cestou. „Spisujem s ním protokol o stave bytu, v akom mi ho odovzdáva a potom zadávam, čo všetko bude treba spraviť, vymeniť, opraviť. Niekedy postačí len vymaľovať, ale mali sme prípad, že radiátory boli demontované, predané asi do zberu a v strede obývačky stála kovová platňa, na ktorej nájomníci pravdepodobne robili táborák.“

Martina Štefániková
Článok je súčasťou novembrového čísla samosprávnych novín Naša Petržalka 11/2024.