PRIESKUM FOCUSU: Petržalčania pozitívne vnímajú opravu chodníkov a revitalizáciu Draždiaka.

Spokojní sú aj s mestskou políciou.

Obyvatelia by okrem toho preferovali, aby magistrát uprednostnil opravu Mosta SNP v zlom stave pred inými nákladnými projektami. Väčšinovo sa tiež priklonili k už schváleným zmenám v lokalite Lido.

Miestny úrad Petržalka v posledných mesiacoch realizuje sériu veľkých prieskumov verejnej mienky s cieľom zistiť najdôležitejšie postrehy i názory obyvateľov na prácu dvojúrovňovej samosprávy Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Petržalka.

V roku 2025 sa zatiaľ uskutočnili dva, oba realizovala agentúra Focus na vzorke 1000 dospelých obyvateľov s trvalým pobytom v Petržalke – prvý v období od 21. do 29. januára, druhý od 11. do 18. februára.

V najnovšom prieskume agentúra zisťovala osobne aj telefonicky názory obyvateľov na opravu chodníkov v réžii mestskej časti, revitalizáciu areálu Veľkého Draždiaka, fungovanie mestskej polície či revitalizáciu Námestia Republiky pod taktovkou bratislavského magistrátu.

S opravou chodníkov a skrášľovaním Draždiaka sa nekončí

Z prieskumu vyplynulo, že až 84 % Petržalčanov si všimlo a hodnotí pozitívne prácu samosprávy, vynaložené úsilie a navýšené financie do opráv asfaltových povrchov chodníkov, ktoré vďaka niekoľkoročnej a komplexnej transformácií petržalskej údržby (nákup techniky, nábor personálu, systémové zmeny v logistike či vybudovanie nového areálu) vykonáva vo vlastnej réžii. Až 95 % opýtaných pritom súhlasí s plánom opráv, ktorý reflektuje rozpočtové možnosti Petržalky.

„V tomto roku plánujeme opraviť ďalších, minimálne plánovaných 60-tisíc metrov štvorcových súvislých povrchov asfaltových chodníkov,“ hovorí starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý dodáva, že s opravami odštartujú s príchodom jari.

Až 91 % Petržalčanov si všimlo a hodnotí pozitívne prácu samosprávy, vynaložené úsilie a navýšené financie do revitalizácie okolia Veľkého Draždiaka a až 96 % súhlasí, aby mestská časť do tejto obľúbenej lokality investovala podľa plánu ďalej, aj keď väčšinu pozemkov vlastnia Lesy Slovenskej republiky a hlavné mesto, s ktorými má samospráva dohody na ich úplnej, alebo čiastočnej správe.

Spokojnosti obyvateľov sa niet čo čudovať. Za posledné dva roky mestská časť na brehoch jazera položili stovky metrov štvorcových trávových kobercov, ktoré plánuje naďalej rozširovať. Tiež zakúpila dovtedy súkromný športový areál, kde otvorila novú ľadovú Arénu Draždiak.

„Na to, aby ostali zelené, je v horúcich mesiacoch potrebné pravidelné zalievanie, preto sme radi, že bola schválená žiadosť o vybudovanie dvoch studní, čím zároveň vylepšíme doterajší zavlažovací systém,“ tvrdí Hrčka. Pribudnúť majú aj ďalšie bezplatné verejné toalety.

Spokojní sú obyvatelia aj s fungovaním Mestskej polície Bratislava – 69 % Petržalčanov je spokojných s jej prácou a 83 % súhlasí s tým, aby svojej polícii nové priestory, ktoré žiada magistrát od mestskej časti, postavili developeri v rámci aktuálnych či budúcich dohôd s mestom.

 

Uprednostnili by revitalizáciu Mosta SNP a Námestia Republiky

Reprezentatívny prieskum tiež ukázal, že až 93 % Petržalčanov by aj na úkor iných verejných investícií magistrátu, napríklad historické Kúpele Grössling, uprednostnilo kompletnú opravu Mosta SNP, ktorý je minimálne od roku 2022 vo veľmi zlom technickom stave. Most bol ohodnotený odborníkmi šiestym zo siedmich stupňov, v ktorom by už hrozilo aj jeho uzatvorenie.

O niečo menej, 73 % respondentov, súhlasí s tým, aby hlavné mesto vo svojich plánoch v prípade nedostatku financií na revitalizáciu všetkých štyroch námestí v centre uprednostnilo revitalizáciu Námestia Republiky, a to aj napriek argumentu, že centrum slúži obyvateľom celej Bratislavy, vrátane Petržalčanov.

 

Mali by opravu terás platiť iba obyvatelia?

Petržalka sa prostredníctvom agentúry Focus pýtala aj na dekády neriešený problém ohľadom pochôdznych terás bytových domov, ku ktorým sa nehlási žiadny majiteľ.

Podľa najnovšieho právneho výkladu hlavného mesta sa má za to, že majiteľmi týchto terás sú vlastníci bytov, čiže magistrát nevlastní žiadnu z týchto terás a mestská časť Bratislava-Petržalka žiadnu z nich nespravuje. Riešením teda je, aby sa takéto terasy “bez majiteľov” konečne oficiálne stali súčasťou bytových domov, ktorým slúžia, a to aj na papieri v rámci platnej stavebnej legislatívy.

V rámci férovosti samospráva navrhla, aby následná rekonštrukcia takto vysporiadaných terás bola financovaná rovným dielom na tretiny vlastníkmi bytov, magistrátom a mestskou časťou s tým, že by si ich majitelia bytov, garáží a ďalších priestorov, ktorým primárne slúžia, konečne zapísali do vlastníctva aj oficiálne. V prieskume s týmto návrhom súhlasí až 82 % opýtaných.

„Oprava terás stojí milióny eur a nie je možné, ani férové, aby do nej investovali iba obyvatelia bytových domov, ktorí doteraz žili v právnom chaose ohľadom spoluvlastníctva,“ argumentuje Hrčka.

 

Sporné Lido

Samosprávu tiež zaujímal postoj obyvateľov k nedávno schválenej zámene pozemkov a zmene územného plánu lokality Lido tak, ako sa magistrát dohodol s developermi. Ešte pred samotným hlasovaním na mestskom zastupiteľstve tento návrh podporilo presne 59 % Petržalčanov.

„Musím však dodať, že všetci, aj zástupcovia mesta, sa zhodli na „nie najšťastnejšej“ participácii s verejnosťou a magistrát vo svojej komunikácii jasne presadzoval plány a vizualizácie súkromných firiem. Je rozhodnuté, ja to rešpektujem, ale 20 % ľudí sa k zmenám Lido vôbec nevedelo vyjadriť, čo je aj v porovnaní s inými otázkami naozaj veľa,“ uzatvára šéf najľudnatejšej samosprávy.