Liečba na mieru

Ani po odchode CMZ Matka nezostane najľudnatejšie bratislavské sídlisko bez denného psychiatrického stacionára.

Keďže po vyše dvadsiatich rokoch končí Centrum mentálneho zdravia Matka – mestská časť mu pre havarijný stav budovy na Haanovej, kde sídlilo, nepredĺžila nájom – objavili sa obavy, kde budú hľadať pomoc pacienti s psychiatrickými poruchami. Nepríjemná situácia však už má šťastné rozuzlenie. Od 2. januára 2025 totiž v Petržalke funguje denný psychiatrický stacionár v Centre Memory na Mlynarovičovej.

Centrum Memory je roky známe vďaka liečbe, doliečovaniu a diagnostike porúch z okruhu demencií – predovšetkým Alzheimerovej choroby. „Stále sa orientujeme najmä na poruchy spojené s demenciou,“ hovorí riaditeľka medicínskeho oddelenia MUDr. Darina Malatincová. „No v poslednom období k nám chodilo veľa mladých ľudí s tzv. afektívnymi poruchami. Usúdili sme, že je načase naše služby rozšíriť.“

Garantkou denného psychiatrického stacionára v Centre Memory sa stala psychiatrička MUDr. Dana Krajčovičová, PhD., ktorá do centra prišla z Nemocnice Staré Mesto na Mickiewiczovej, kde dvadsaťdva rokov viedla obdobné zariadenie. Okrem nej sú v tíme liečebná pedagogička, psychologička a špecializovaná sestra.

Šesťdesiat dní

Nový petržalský psychiatrický stacionár funguje v čistých, voňavých, dokonale zrekonštruovaných priestoroch bývalej škôlky. „Sme tu pre pacientov, ktorí sa liečia na depresie, bipolárne afektívne poruchy, úzkostné stavy, panické poruchy a ochorenia z okruhu schizofrénie,“ vymenúva Krajčovičová.

Stacionár je podľa nej premostením medzi hospitalizáciou a bežnou ambulantnou starostlivosťou. Zdôrazňuje však, že ich služba nie je určená len pre pacientov, ktorí sú prepustení z nemocnice, ale aj pre tých, ktorí sú doma už roky. „Napríklad tých, ktorí sú kvôli diagnóze na invalidnom dôchodku, nikoho nenavštevujú, chodia len na pravidelné kontroly, ale inak nemajú možnosť kontaktovať sa s ľuďmi, riešiť bežné situácie. Toto všetko ich tu chceme opäť naučiť.“

Pobyt v zariadení je časovo ohraničený – poisťovňa (tento stacionár má zatiaľ zmluvu len so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou) hradí 60 dní za 12 mesiacov, a to aj v rámci PN-ky. Možno ich absolvovať naraz, ale aj rozdeliť na etapy. V skupine je najviac 15 ľudí, ale „pacienti prichádzajú a odchádzajú nezávisle od seba, tí ktorí spolu začínajú, nemusia spolu aj končiť. Každého nového človeka veľmi rýchlo prijmú. Navzájom si pomáhajú, podporujú sa. Možno aj to im pomáha, že cítia – nie som tu sám, aj iní majú problémy,“ hovorí Krajčovičová.

Učia sa čítať emócie

„Vytvorili sme stabilný program, takže naši pacienti presne vedia, čo ich v ten-ktorý deň čaká. Väčšinou sa snažíme kombinovať napríklad rehabilitačné aktivity (arteterapia, biblioterapia…), s psychoterapeutickými (skupinová terapia),“ približuje psychiatrička. Tým, že sa program opakuje každý týždeň, pacienti majú pocit ukotvenia a stability.

Raz týždenne majú psychoedukačné sedenia vedené lekárom. Sú orientované na desať základných tém, kde sa riešia príčiny psychických porúch a ich prejavy. „Venujeme sa ochoreniam, ktorými trpia naši pacienti, samozrejme, vo všeobecnej rovine. Zrozumiteľnou formou im dávame základné informácie, aby odchádzali poučení, akou chorobou trpia, ako sa prejavuje, či sa liečia adekvátne na základe dostupných možností a čo môžu očakávať – aké nežiaduce účinky liekov, aké sú negatívne prejavy choroby, kedy navštíviť lekára a kedy netreba. No predovšetkým dostávajú informácie, čo sa stane, keď liečbu svojvoľne prerušia,“ približuje psychiatrička a dodáva, že práve toto je pre ňu najväčšmi frustrujúce – keď sa k nej vracajú ľudia, ktorí by pri dodržaní liečby mohli viesť dobrý život.

Dôležitou súčasťou sú tréningové programy – napríklad tréning sociálnych zručností. Pacienti si tam precvičujú pamäť, schopnosť vnímať detaily, ale aj odčítať emócie z tváre, „lebo to je niečo, čo strácajú, keďže sa nestretávajú s ľuďmi.“

Najväčší bonus

Denný psychiatrický stacionár na Mlynarovičovej má však nielen rehabilitačnú a resocializačnú úlohu. Keďže ide o medicínske zariadenie, môžu tu operatívne upravovať aj medikamentóznu liečbu – a ušiť ju doslova „na mieru“. To je podľa Krajčovičovej jeden z najväčších bonusov. „Keďže sme s pacientmi v denno-dennom kontakte, vidíme, ako na liečbu reagujú. Niektorým sme ju v priebehu dvoch týždňov menili aj dva-trikrát. Toto sa vám v bežnej ambulancii nestane, lebo na kontrolu prídete raz za tri, niekedy aj za viac mesiacov,“ dopĺňa Malatincová.

Na Slovensku aktuálne funguje šestnásť takýchto zariadení, v Bratislave sú štyri – v Starom Meste, v Podunajských Biskupiciach, v Ružinove na Tehelnej a v Petržalke na Mlynarovičovej. Plus stacionár CMZ Matka, ktorý sa má podľa medializovaných informácií sťahovať do Jaroviec.

Martina Štefániková