Deň kultúrno-osvetových pracovníkov Petržalky 2014

Práca s ľuďmi, ale najmä pre ľudí. Hľadanie spôsobov ako tým druhým vyplniť voľný čas, príprava aktivít a programov, ktoré by návštevníka v dnešnom uponáhľanom tempe aspoň na chvíľu potešili a vytrhli z behu každodenných povinností. Sú to ľudia, ktorí sú často verejnosťou nepoznaní a mnohým neznámi, ale za každým spoločenským či kultúrnym podujatím, je cítiť nielen ich um, ale predovšetkým srdce.

Myšlienka uctenia, respektíve vzdania úcty a poďakovania ľuďom, ktorí celý svoj život zasvätili práci v tejto oblasti, vzišla z iniciatívy starostu pána Vladimíra Bajana, čím začal novú tradíciu poďakovania ľuďom, ktorí sa či už z profesionálneho hľadiska alebo aj individuálneho záujmu, venujú kultúre a osvetovej činnosti. Prioritou Mestskej časti Bratislava-Petržalka je nielen zachovať ale aj rozširovať rôznorodosť kultúrnych a spoločenských podujatí a podporovať podujatia smerujúce k šíreniu kultúrnych tradícií a zvykov nášho kultúrneho dedičstva a jeho odkazu pre ďalšie generácie. „Neodmysliteľnou súčasťou kultúrno-osvetovej činnosti na úrovni obce je zabezpečiť kultúrny rozvoj osobností, rozvoj zručností, kompetencií, odhaľovanie nadania a predpokladov pre uplatnenie v živote každého z obyvateľov Petržalky“, dodal starosta Vladimír Bajan.

V krátkom kultúrnom programe, ktorý pre ocenených pripravila mestská časť, odzneli diela v podaní členov Komornej Opery Bratislava – združenia študentov a absolventov slovenských konzervatórií a umeleckých škôl, ktoré vzniklo v tomto roku s cieľom vytvoriť priestor pre mladých umelcov.

Ocenenie Kultúrno-osvetový pracovník Petržalky 2014 si prevzali:

1. Zuzana Ďurišová

Zuzana Ďurišová po ukončení gymnázia a po niekoľkých zamestnaniach nastúpila ako samostatný odborný kultúrno-výchovný pracovník do vtedy existujúceho Obvodného a kultúrneho spoločenského strediska Bratislava V. (ObKaSS), kde začala s organizovaním kurzovej činnosti. Po vzniku Kultúrnych zariadení Petržalky a definitívnom otvorení Domu kultúry Lúky, zamerala svoju činnosť na vytvorenie nových kurzov a krúžkov v tomto objekte. Vhodným výberom lektorov dosahovala a dosahuje dobré výsledky pri svojej práci. V Dome kultúry Lúky založila hudobné a pohybové kurzy: gitara, klavír, tenis pre deti, pohybová výchova pre deti od 3 do 5 rokov, šachový krúžok, kurz spoločenských tancov pre deti od 6 do 12 rokov, kurz karate, pre dospelých kondičné cvičenia pre ženy, aerobik – strečing, bodyforming, zdravotná gymnastika pre ženy a kurzy jogy pre začiatočníkov i pokročilých. Od roku 2007 zastáva i funkciu zástupkyne riaditeľa Domu kultúry Lúky pre osvetovo-prevádzkovú činnosť, kde odpracovala už 25 rokov.

2. Ondrej Kosorín

Pán Kosorín pracoval v Miestnej knižnici do septembra 2014, kedy odišiel do starobného dôchodku vo svojich 67 rokoch. V knižnici pracoval od roku 1987 ako knihovník dlhých 27 rokov na rôznych pracoviskách: na Oddelení odbornej a náučnej literatúry a neskôr na Pobočke pre dospelých na Haanovej 37.
Vieme, že kým sa zamestnal v knižnici v Petržalke pôsobil v rokoch 1970-1973 v Obvodnom kultúrnom a spoločenskom stredisku IV. a keď sa vytvoril V. obvod – Petržalka pracoval v ObKaSS V. od r.1973-1987.
Pán Kosorín pôsobil v kultúrno-osvetovom prostredí teda takmer celý svoj život. Jeho práca v knižnici a výnimočné výsledky boli prínosom pre kultúrny život, šírenie osvety a rozvoju knižnej kultúry v Petržalke. Ondrej Kosorín bol veľmi obľúbený medzi čitateľmi, svoje odborné schopnosti vedel využiť pri výbere a odporúčaní literatúry čitateľom. Jeho rady a schopnosť komunikovať s nimi a správne ovplyvniť výber literatúry pomohlo mnohým čitateľom orientovať v širokej ponuke kníh v Miestnej knižnici Petržalka a jeho veľkou devízou bol osobný a individuálny prístup ku každému čitateľovi. O jeho výbornej práci, ktorá bola zameraná najmä na uspokojenie všetkých čitateľských potrieb ľudí, ktorí navštevovali pobočku svedčí aj fakt, že štatistické výsledky tejto pobočky patrili vždy medzi najlepšie v našej knižnici. Jeho práca určite pozitívne ovplyvnila najmenej dve generácie obyvateľov Petržalky, ktorí si cestu k nemu vždy našli a tým šíril nielen dobré meno knižnice, ale aj zvyšoval propagáciu literatúry, naučil ľudí pozitívnejšie vnímať vzťah ku knihám a knižnici a urobiť si z čítania každodennú príjemnú záležitosť pre oddych aj vzdelanie.

3. Miroslav Košírer

S myšlienkou zachrániť vojenské bunkre, ktoré tvorili v Petržalke dômyselný obranný systém bunkrov a malých betónových pevností pozdĺž hranice s Rakúskom, prišiel reportér, fotograf a dokumentarista Miroslav Košírer. Najskôr inicioval obnovu zabudnutého vojenského cintorína padlým v 1. svetovej vojne, po jeho rekonštrukcii prišiel s nápadom zachrániť a opraviť chátrajúce a zdevastované bunkre, kde našli útočisko bezdomovci a narkomani. Miroslav Košírer založil občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre, ktoré sa pustilo do obnovy najväčšieho z petržalských bunkrov. Svojim obrovským nadšením a neutíchajúcim entuziazmom bol a je živým príkladom a vzorom pre ďalších nadšencov, ktorí si tiež založili občianske združenia a pokračujú v tejto činnosti na ďalších objektoch. Myšlienke záchrany petržalských bunkrov a jej realizácii obetoval takmer všetko, veľa vlastných peňazí a celý svoj osobný život, ale nikdy to neoľutoval.
Dnes bunker BS-8 Hřbitov slúži ako múzeum na vzdelávanie detí, mládeže a verejnosti. Cieľom združenia je doplniť múzeum historickými exponátmi, výzbrojou, uniformami a vojenskou technikou. Doteraz navštívilo bunker niekoľko tisíc návštevníkov nielen z Petržalky a z Bratislavy, ale z celého Slovenska a aj zo zahraničia.
Ďalším z veľkých plánov Miroslava Košírera je dostať k obnoveným bunkrom cyklotrasy, aby rekreační cyklisti pri poznávaní Slovenska a Bratislavy spoznali aj vojenskú históriu petržalského opevnenia.
Miroslav Košírer je človek, ktorému nie je ľahostajný osud Petržalky a jej obyvateľov. Aktívne sa zúčastňuje rôznych podujatí, aktivít a verejných diskusií, prináša čitateľom zaujímavé reportáže a fotografický materiál, prostredníctvom obnoveného bunkra robí osvetu a šíri vzdelávanie priamo v teréne Petržalky.
V roku 2004 Miroslavovi Košírerovi udelil starosta titul Osobnosť Petržalky ako fotografovi a za pomoc pri záchrane lesa pred požiarom.

4. Ondrej Lenár

Mgr. Ondrej Lenár sa narodil v Očovej, kde pôsobil v detskom folklórnom súbore /DFS/ Poľana a neskôr vo Folklórnom súbore Očová. Počas svojho aktívneho folklórneho pôsobenia vystriedal viacero súborov: tancoval vo Folklórnych súboroch Detva a Marína, a počas základnej vojenskej služby tancoval vo Vojenskom umeleckom súbore Jánošík v Brne. Po vojenskej službe sa usadil v Bratislave a ešte dva roky tancoval vo Folklórnom súbore Dimitrovec. Neskôr sa začal venovať organizačnej práci vo Folklórnom súbore Ekonóm, kde pôsobí dodnes.
Mgr. Ondrej Lenár vystriedal od roku 1976 niekoľko zamestnaní. Po absolvovaní vojenskej služby, nastúpil od roku 1983 do služieb kultúry ako programový pracovník v Dome kultúry Ružinov, kde pôsobil až do roku 1993. Od 1. septembra 1993 prešiel do Kultúrnych zariadení Petržalky ako vedúci kultúrno-osvetový pracovník, poverený vedením kultúrno-osvetového zariadenia Domu kultúry Zrkadlový Háj. V roku 1997 bol menovaný za vedúceho Domu kultúry Zrkadlový háj a v roku 2011 za jeho riaditeľa. Komplexne zabezpečuje už 21 rokov chod a činnosť kultúrneho zariadenia, tvorí a organizuje náročné kultúrne podujatia s nadregionálnym dosahom a vytvára podmienky pre prezentáciu a rozvoj miestnej záujmovo-umeleckej činnosti. Do Petržalky začal prinášať čriepky slovenského folklóru z jednotlivých regiónov, ktoré sa stali tradičným podujatím pod názvom Folklórne zrkadlenie. Večery autentického folklóru spojené s regionálnymi kulinárskymi špecialitami sa stali najvyhľadávanejšími podujatiami v našom kraji. Ako riaditeľ kultúrneho zariadenia vie spolu so svojimi kolegami vytvoriť príjemné prostredie pre každého, kto príde či už ako umelec, organizátor, poslucháč alebo divák.
Ocenenie Kultúrno-osvetový pracovník Petržalky si právom zaslúži.

5. pán Alexander Švarc

Akademický maliar Alexander Švarc, absolvent VŠVU v Bratislave, pôsobí od roku 1991 v Kultúrnych zariadeniach Petržalky ako lektor výtvarných kurzov.
Patrí medzi prvých ľudí, ktorí formovali zameranie a dramaturgiu CC Centra od jeho vzniku, ako centra pre výtvarnú kultúru v Petržalke. Alexander Švarc už vyše 23 rokov formuje estetické a výtvarné povedomie širokej verejnosti v Petržalke, od školopovinných detí až po ľudí v zrelom veku.
Výtvarné hodiny u Šaňa Švarca neboli nikdy akademické, naopak sú vždy živé – plné obdivuhodných vedomostí z dejín a teórie výtvarného umenia a zároveň naplnené i skúsenosťami z vlastnej výtvarnej tvorby. Výtvarné kurzy prebiehajú formou tvorivého dialógu, v ktorom osobnosť a predstava žiaka hrajú vždy dôležitú úlohu. Alexander Švarc pripravil do života, za roky pôsobenia v CC Centre, množstvo mladých ľudí. Jeho kurzy sa stali neraz odrazovým mostíkom pri ich ďalšom štúdiu na stredných odborných i vysokých školách umeleckého zamerania. Šaňovi Švarcovi patrí náš obdiv i vďaka za to, že i napriek vážnym zdravotným problémom nepoľavil vo svojich aktivitách, a že i naďalej rozdáva svoje bohaté skúsenosti ako lektor výtvarných kurzov Ocenenie Kultúrno-osvetový pracovník Petržalky si právom zaslúži.

„… myslím, že civilizácia nie je dobrá, keď je bez kultúry. Človek potrebuje ku šťastiu a spokojnosti nie len pohodlie telesné, ale i duševné. Kultúra a civilizácia musia ísť ruka v ruke.„
Jan Werich