Misia Mars v Petržalke

V petržalskom Zrkadlovom háji v stredu 11. januára útočil Mars. Tesne pred odletom na simulovanú misiu na Mars prišla medzi šiestakov z petržalských škôl veliteľka medzinárodnej posádky tohtoročnej misie Mgr. Michaela Musilová, PhD. Prednáška sa konala v rámci projektu spolupráce SAV a Miestneho úradu Bratislava–Petržalka – Petržalská super škola.

Už od soboty 14. januára nám bude Michaela Musilová ako veliteľka posádky pomyselne kývať zo stanice kotviacej v podmienkach podobným na Marse, kde strávi tri týždne. Po úspešnej misii v roku 2014, ktorej sa zúčastnila ako astrobiologička, si ju americká organizácia Mars Society tentoraz vybrala už ako veliteľku. Na „utahský Mars“ odchádza aj s niekoľkými projektmi – zameraných najmä na stravu a potravinárstvo. Jedným z projektov je aj víťazný študentský projekt gymnazistiek z Detvy, ktoré vymysleli, ako v marťanských podmienkach pestovať špenát. „Môže to byť pre vás impulzom pre nejakú vedeckú prácu,“ okrem iných zaujímavých vecí povedala výnimočne sústredeným žiakom vedkyňa. Žiaci petržalských škôl sa tak môžu zapojiť do tímových projektov na témy, ktoré im M. Musilová pripraví. Odmenou pre najaktívnejších bude trojdňový pobyt so špičkovými slovenskými vedcami v zariadení SAV.

Deti však najmä zaujímalo, ako sa mladá slovenská vedkyňa mohla dostať až tak ďaleko. „Tým, že som bola na základni v roku 2014 a napriek tomu, že sme tam boli dlho na takom malom priestore, s kozmickou stravou…, som si splnila detský sen. Odmala som túžila stať sa kozmonautkou-astronautkou a podriadila som tomu všetko,“ vysvetľuje M. Musilová. Vo Veľkej Británii študovala planetárne vedy, získala štipendium v NASA. Pôsobila v Grónsku, kde sledovala, ako môžu prežiť niektoré organizmy – extremofyly – v ľadovci. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo si ju vybrali do prvej misie. Tam mala na starosti skleník. „Kozmická strava nie je nič moc. Sú to také granule ako pre psa, ktoré sa vlastne odlišujú len farbou – tmavé granule sú hovädzie, svetlé kuracie. Po zmiešaní je z toho už aj na pohľad nechutná kaša. Preto som sa pokúšala spestriť jedálny lístok vesmírne dopestovanou zeleninou. Aj jeden lístok šalátu vám nesmierne spestrí kozmickú stravu,“ usmieva sa M. Musilová.
Na Mars sa tak skoro nepoletí. Mnohé veci musia vedci ešte doriešiť. „Zložitá je otázka žiarenia, nie je ešte vyriešené, ako ľudí pred ním počas asi dvojročnej cesty na Mars ochrániť. Nezanedbateľný je psychický tlak počas cesty… To všetko sú veci, ktoré musíme simulovať a nachystať sa na ne,“ ozrejmuje slovenská astrobiologička. Otázky nemali konca-kraja, žiakov zaujímalo všetko – od gravitácie na Marse (je tretinová) po poloodborné otázky, či rastliny zvyknuté na extrémny chlad sú prispôsobené aj na extrémne teplo (nie). Nechýbali selfíčka s astrobiologičkou či dokonca tuhé objatie na šťastnú cestu od jednej zo žiačok.

Nás potešilo, že na otázku, či žiaci vedia, čo je Slovenská akadémia vied, sa zdvihli takmer všetky ruky a žiaci sa prekrikovali pri charakteristike, že „sú tam naši najlepší vedci“.

Text: Andrea Nozdrovická, SAV