Šieste vymieranie

Posledná prednáška hlavnej sály v tomto školskom roku v rámci petržalskej Super školy mala viacero výnimočnosti. Asi to naj z hľadiska rozsahu celého projektu bolo, že kdesi v publiku sedel 20 000. účastník prednášok. Super! Super projekt, zhodujú sa žiaci, učitelia, prednášajúci, organizátori.

Prednášajúcim bol tentoraz spoluzakladateľ projektu Mgr. Peter Vršanský, PhD. zo Slovenskej akadémie vied a zástupca hneď jej troch ústavov – Fyzikálneho, Zoológie a Vied o Zemi. Témou bolo Šieste vymieranie. To súčasné, ktorému ľudstvo „úspešne“ pomáha. Mnohé z obrázkov, ktoré žiaci v pondelok 20. marca v Zrkadlovom háji videli, mali svoju premiéru pred publikom, vrátane vedcov.

„Šieste vymieranie nie je filozofická téma, ale technická, matematická,“ uviedol svoju pútavú prednášku vedec a začal prvým obrázkom, ktorý sa len nedávno objavil na verejnosti. Vedci v Kanade našli pozostatky prvých známok života na Zemi – hematitiových trubičiek po baktériách. „Tento nález nám len dokázal, že nie je problém, aby život kdekoľvek vznikol, ale aby nezanikol,“ zdôraznil P. Vršanský.

Na Zemi už komplexný život bol (2,1 Ga), ale kompletne vyhynul, obnovil poznatky o živote na Zemi vedec a ako príklad uviedol, že doba ľadová bola len „ľahkým mrázikom“ v porovnaní s tým, ako bola zamrznutá Zem pred asi 715 miliónmi rokov. „Obdobie ediakary, ktoré nastúpilo po oteplení planéty, už potom považujeme za ´konečnú´. Odvtedy datujeme nový vývoj života Zeme,“ objasňuje P. Vršanský. A odvtedy Zem prešla piatimi štádiami veľkých vymieraní. To šieste si spôsobuje samo ľudstvo, pričom za hlavný problém budúcnosti  sa považuje odpad. „Aj obyčajný človek môže zabrániť vyhynutiu života,“ hovorí vedec a vymenúva úplne základné veci: triedenie odpadu, využívanie hromadnej dopravy, konzumácia lokálnych a kúpa recyklovateľných produktov…

Súčasným tempom ničenia planéty hrozí napríklad vyhynutie asi 30 percent všetkých cicavcov. „A aj vyhynú,“ tvrdí P. Vršanský. Ďalším príkladom sú žaby – už dnes je jasné, že vyhynie najmenej 20 percent druhov týchto živočíchov. Amurských leopardov behá po svete už len 40 a výpočet ďalších ohrozených druhov by mohol pokračovať.

Práca vedca je však aj v objavovaní minulého sveta. „Veľkým zdrojom poznatkov sú jantáre, v ktorých nachádzame pozostatky života, či už sú to šváby, alebo pozostatky farebných pierok z dinosaura, ktoré nám dokladujú, že dinosaury boli operence,“ vykresľuje život vedcov P. Vršanský. „Sú to vážne veci, ich hľadanie a nachádzanie je veľakrát na hrane života, ale je to to najkrajšie povolanie, aké môže existovať,“ vyznal sa za väčšinu vedcov Peter Vršanský, ktorý sa sám podieľa na vedeckých projektoch v 63 krajinách.

Andrea Nozdrovická
SAV