Lásku k histórii odovzdáva ďalej

Ľuboš Paller už 20 rokov učí dejepis v ZŠ Dudova 2. Je známy svojou veľkou láskou k histórii a netradičnými spôsobmi vyučovania, ako sú napr. tvorba trojrozmerných projektov, divadielka, exkurzie, návštevy kultúrnych a historických pamiatok Slovenska.

Z exkurzií, výletov a rôznych potuliek tvorí školský internetový časopis „Dejepis extra“. Individuálne sa venuje žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a aj vďaka jeho prístupu títo zvládajú obsah učiva bez väčších problémov.
Okrem toho je administrátorom webovej stránky ZŠ, ktorú si mesačne pozrie cca 10 000 návštevníkov. Je členom projektového tímu mestskej časti a Slovenskej akadémie vied pod názvom „Petržalská super škola“. Skrátka, pán učiteľ Paller je všade tam, kde je potreba šikovných, zapálených a iniciatívnych učiteľov, ktorí sa chcú podeliť o svoje bohaté vedomosti a skúsenosti so svojimi žiakmi.
Tento rok bol za svoju dlhoročnú prácu ocenený v kategórii „Najlepší pedagogický zamestnanec“. Preto sme sa rozhodli Ľuboša Pallera trocha „vyspovedať“.
Pred stretnutím sme očakávali štandardný rozhovor. My položíme niekoľko otázok (vopred pripravených), pán učiteľ odpovie a rozhovor bude hotový. Mýlili sme sa, Ľuboš Paller nie je tradičný učiteľ a tak ani náš rozhovor neprebiehal tradične. To, že niečo bude úplne inak, sme zistili už na začiatku. Neprivítal nás totiž sám, ale s deťmi. Vraj, rozhodca v hre nie je podstatný, dôležití sú hráči. Tak nech jeho „hráči“ povedia niečo o ňom sami. A tak sme sa ich spýtali. „Spovedali“ sme Karola, Mišku, Kláru, Margarétku a Emu.

Čím sú hodiny s týmto učiteľom zvláštne?
Sú úplne iné výkladom, pán učiteľ nám rozpráva rôzne zaujímavosti, ktoré sa nikde inde nedozvieme. Dokonca také, ktoré sa nedajú nájsť ani na internete. Samozrejme, chodíme aj na rôzne exkurzie. Hodiny u neho nie sú len o skúšaní a „bifľovaní“ učiva, ale najmä o zážitkoch – jeho vlastných, ale aj tých našich, ktoré s ním zažijeme. Málokedy povie, že niečo nevie. Je to asi preto, že jeho zaujíma všetko.

Kde všade ste sa dostali na exkurziu?
Boli sme s ním napríklad v Skalici v kostole, ale aj v kostole v Ilave. Zvláštny je tým, že sa čiastočne nachádza v priestoroch väznice, ale vojsť do neho sa dá len spredu. Pod kostolom sa nachádza krypta, v ktorej sme tiež boli pozrieť. Zaujímavou exkurziou bola pre nás aj Dolná Krupá, kde sme si mohli pozrieť Rozárium aj kaštieľ. Navštívili sme aj Osvienčim, Trnavu – kde sme si pozreli aj evanjelický kostol. V Bratislave sme videli Františkánsky kostol, Bratislavský hrad, starú budovu Národnej rady SR a veľa iných pekných miest. Netradičnou bol aj dejepisná vychádzka do Serede, kde bol kedysi pracovný tábor pre Židov. Dnes je to Múzeum holokaustu a nachádza sa v ňom aj dobytčí vagón, v ktorom sa prepravovali Židia. A v rámci zážitkového vyučovania nás tam pán učiteľ na chvíľu zavrel, aby sme čiastočne zažili atmosféru. A ktorá bola najlepšia? Každá jedna je niečím výnimočná, keďže sa často s pánom učiteľom dostaneme na miesta, kde sa bežne ľudia nedostanú. Ak vidí, že niekde niečo zaujímavé otvorili, ide tam s nami. On je jednoducho super.

Potom sme do debaty zapojili aj samotného Ľuboša Pallera.

Prekvapilo vás ocenenie, ktoré ste dostali?

Vôbec som takúto cenu nečakal, ani som nevedel, že ma niekto nominoval. Asi týždeň pred odovzdávaním cien som dostal list a v ňom informáciu, že budem ocenený. Bol to pre mňa celkom šok.

Za vašu záľubu vraj môže zápal pľúc…
Keď som bol prvák na základnej škole, ochorel som na zápal pľúc a dlho som musel byť doma. Nemal som čo robiť, a tak sa mojou zábavou stali knihy. Čítal som všetko, čo mi prišlo pod ruku. Až som nakoniec prečítal všetko, čo sme doma mali. Moja mama už bola zo mňa nervózna, a tak raz vybrala svoje stredoškolské dejepisy a dala mi ich. Najskôr som si len pozeral obrázky, potom čítal. Veľmi ma to zaujalo. A drží ma to dodnes.

V školstve pôsobíte už 25 rokov, z toho na ZŠ Dudova 20 rokov. Učíte dejepis. Ste tvorcom časopisu „Dejepis extra“. Ako vznikol nápad robiť niečo takéto?
Raz sme išli s deťmi do školy v prírode a s kolegyňou sme sa rozhodli spraviť časopis, ktorý by mapoval, čo sme každý deň robili a rodičia by si ho mohli pozrieť „online“. Malo to veľmi dobrý ohlas nielen u rodičov, ale aj u detí. A tak mi neskôr napadlo robiť niečo podobné aj pri exkurziách. A tak vznikol Dejepis extra.

Existuje na Slovensku jedno miesto, ktoré by mal navštíviť každý?
Slováci dnes veľa cestujú kvôli pamiatkam do zahraničia. Ja som za to, že do zahraničia by mal ísť človek až vtedy, keď videl aspoň 50 zaujímavých miest na Slovensku. Miesto, kam by som určite každého poslal, je kláštor v Hronskom Beňadiku. Zobral som tam aj svojich žiakov a táto exkurzia mala neuveriteľné čaro. Boli sme tam v čase, keď sa už skôr stmievalo, horšie im fungovalo osvetlenie a pani, ktorá nás sprevádzala, bola staručká a mala paličku. Ten pocit, akoby ste sa ocitli v inom čase, bol neopakovateľný nielen pre žiakov, ale aj pre mňa. K ďalším mimoriadne zaujímavým miestam patrí aj Nová Baňa, v ktorej nájdete parný stroj na čerpanie vody. Zostrojil ho Isaac Potter a vyriešil tak problém zatopených šácht a štôlní. A obísť netreba ani obec Dechtice, kde nájdete zaujímavý kostolík, ktorého pôdorys lode je zvonku obdĺžnikovitý a vnútri elipsovitý.

K histórii patria aj erby. Čo hovoríte na náš, petržalský?
Slovo erb je odvodené od latinského slova arma- teda zbraň. Táto informácia sa datuje až ku križiackym výpravám, kedy sa pri boji často vojská premiešali a neraz, keďže sa nevedeli odlíšiť, si pozabíjali vlastných vojakov. Dobrý erb je taký, ktorý vie nakresliť aj malé dieťa. V zásade platí, že čím je erb starší, tým je jednoduchší a naopak. Zaujímavosťou je, že keď sa v minulosti dal erb jednej krajiny na inú, znamenalo to, že jedna druhú mocensky ovládla. Erb Petržalky patrí k tým mladším. Autormi erbu Petržalky sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik, ktorí robili aj základný výskum. Podľa heraldickej komisie erb rešpektuje všetky heraldické pravidlá a je teda heraldicky správny.

Môže si dať spraviť erb hocikto?
Samozrejme. Na Slovensku sú už šľachtické výsady zrušené a tak si ho môže dať vyhotoviť ktokoľvek. U nás existuje heraldická komisia a erb by mal byť vyhotovený podľa ich pravidiel. Nie je to však podmienka. Jediným pravidlom preto je, že erb nesmie niesť znaky xenofóbie, prvky štátnych znakov a podobne.

Ornament Petržalky. Ako ste sa k nemu dostali?
Pred nejakým časom sme komunikovali na tému tradičného ľudového ornamentu v oblasti Petržalky. Následne som o tom hľadal viac informácií. Napokon mi napadlo osloviť Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku. Pracovníci mi poskytli pohľad na tradičný chorvátsky ornament z oblasti Petržalky, Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Z neho sme v škole vyabstrahovali jeden ornament. Následne sa vytvorila šablóna, ktorú žiaci dokresľovali.

A ako vidí svojho kolegu riaditeľka ZŠ Dudova 2, Hana Závodná?
Som veľmi rada, že ocenenie dostal práve on. Myslím, že táto škola je pre neho ako rodina. Stará sa o ňu, záleží mu na nej a pomáha jej. Nikdy neľutuje čas, ktorý tu trávi aj mimo svojich povinností. Vždy je ochotný pomôcť a riešiť problémy, ktoré prichádzajú. V našej škole je známy najmä vďaka netradičnému vyučovaniu dejepisu. Históriu má veľmi rád a často sa podelí o zaujímavosti z dejín aj so žiakmi 1. stupňa, ktorí majú veľmi radi jeho pútavé rozprávanie. Zaujímavosťou je, že pravidelne pripravuje darčeky z dreva na rôzne príležitosti pre hostí našej školy. Organizuje „Školy v prírode“ s veľmi bohatým cestovateľským programom zameraným na spoznávanie Slovenska, jeho histórie a kultúrnych pamiatok. Je presne takým pedagógom, akého žiaci majú radi.

Foto: Archív Ľ. Paller, Múzeum Chorvátov na Slovensku (ornament)