Plaváreň je súčasťou Petržalky už dva roky

Dnes sú už zabudnuté petície a protesty proti výstavbe Petržalskej plavárne. Ľudí bývajúcich v susedstve napokon presvedčil na osobných stretnutiach starosta Vladimír Bajan. A realita mu čoskoro dala za pravdu. Dnes je plaváreň obľúbenou súčasťou každodenného života Petržalčanov, ale aj ľudí z iných častí Bratislavy. Najviac sú s ňou spokojní tí, ktorí frflali najviac – ľudia zo susedstva, ktorí do plavárne prejdú doslova v papučiach.

Od otvorenia plavárne uplynuli dva roky, tak je čas na menšiu bilanciu. Za dva roky sem prišlo 373 633 návštevníkov, čo je skutočne úctyhodné číslo. A chodia sem ľudia bez rozdielu veku a pohlavia. Predpoludnia patria predovšetkým mamičkám s menšími deťmi a seniorom, popoludnia a večery zase ľuďom v produktívnom veku. Trénuje tu napr. aj náš úspešný triatlonista, čerstvý majster Európy Richard Varga, nemenej úspešná a aktuálne dvojnásobne zlatá športová strelkyňa Zuzana Rehák Štefečková, pravidelne si do plavárne chodia zaplávať aj Ján Kroner, Mikuláš Dzurinda, Sajfa, Miro Noga, Pavol Topoľský, Melánia Kasenčáková, Ján Mečiar, Ľuboš Sarnovský, Martin Šmahel ďalšie osobnosti zo všetkých oblastí života.

Čo sa zničilo, čo pribudlo
Hneď po prvom mesiaci bolo potrebné vymeniť sprchy, pôvodné, na časový spínač, sa totiž v praxi neosvedčili. Nahradili ich klasické, pákové. Návštevníci zničili aj zariadenie sáun, šatňové skrinky, turnikety a toalety… Pribudli výkonnejšie sušiče vlasov, odkladacie poličky na vonkajšiu obuv. Plaváreň spustila vlastnú webovú aj facebookovú stránku, zaviedla predaj permanentiek a darčekových poukazov, začali prenajímať plavecké dráhy na výučbu plávania, pre profesionálne športové kluby či firmy, v spolupráci s mestskou časťou sa tu uskutočnili dva ročníky Plaveckého maratónu.

Zážitky
Za tie dva roky sa udialo kadečo. Napríklad prišla skupina cudzincov, ktorí si chceli zaplávať v spodnej bielizni. Skôr, než stihli vojsť do bazéna si ich ale všimli plavčíci a upozornili ich na to, že kúpať sa môžu len v plavkách. Bez slova to akceptovali. Keby do bazéna vošli, musel by sa celý vypustiť, lebo voda by už bola znečistená.
Potešil aj anglicky hovoriaci mladý muž, ktorému nebolo treba vysvetľovať že sa treba vyzuť už pred vstupom do priestoru šatní, čo nevedia mnohí Slováci, hoci si to dokážu prečítať na plagátiku.

Boli však aj menej príjemné zážitky. Počas Plaveckého maratónu dostala jedna účastníčka kŕče do oboch nôh a začala sa topiť. Plavčík ale zareagoval okamžite, takže k žiadnej tragédii neprišlo. Raz do relaxačného bazéna spadlo malé dieťa, kým jeho otec vyberal rukávniky. Všimol si to plavčík od detského bazéna, veľkým skokom sa okamžite dostal k dieťaťu a za vlasy ho vytiahol z vody.
Stalo sa tiež, že na ceste z relaxačného bazéna k plaveckému mu praskla kŕčová žila a krv striekala na všetky strany, našťastie nie do prepadového žľabu pred bazénom, lebo by sa aj v takomto prípade musel bazén vypustiť, keďže by bola voda kontaminovaná. Teplá voda síce v mnohom telu pomáha zrelaxovať, v niektorých prípadoch však môže aj ublížiť. To by si mali návštevníci uvedomiť…

Zabudnuté veci
Návštevníci si tu za dva roky pozabúdali skutočne hocičo – okrem oblečenia, plaviek, osušiek, kozmetiky a plaveckých pomôcok aj šperky, dokonca značkové hodinky, okuliare, ale aj plastové obaly na jedlo, fľaše od alkoholu či plechovky od piva…

Personál
Tak, ako v každej oblasti, aj na plavárni je problém nájsť kvalitný a kvalifikovaný personál. Plaváreň zamestnáva 23 pracovníkov, z toho 11 osôb je tu od začiatku spustenia prevádzky. Plavčík musí absolvovať záchranársky kurz a spĺňať „plavecké“ kritériá, aby sa mohol uchádzať o túto prácu. Plavčík ako profesia totiž nie je zaradený do zoznamu zamestnancov…

Budúcnosť
Plaváreň sa snaží svoje služby stále skvalitňovať. V hre je stále možnosť rozšíriť služby o poskytovanie masáží, zaobstarať by chceli zdvíhacie zariadenie pre imobilných návštevníkov, aby sa ľahšie dostali do bazéna.