Prírodné katastrofy sa nevyhýbali ani Petržalke

Medzinárodný deň za zredukovanie prírodných katastrof pripadá každoročne na 10. október. Tým, že ľudia dlhodobo a systematicky ničili prírodu, dáva im ona naspäť svoju odpoveď. A tou sú prírodné katastrofy, povodne, zemetrasenia a ďalšie „výkriky prírody“. Cieľom tohto dňa je najmä zvyšovanie povedomia o nebezpečenstvách, ktoré príroda so sebou prináša, ako aj podpora činnosti zameraných na prevenciu, znižovanie rizík, a samozrejme, zmierňovanie následkov.

Tak, ako iným mestám či obciam, ani Petržalke sa prírodné katastrofy nevyhli. V tejto mestskej časti (kedysi obci Engerau) išlo najmä o prírodný živel – vodu, keďže neďaleko preteká druhá najväčšia európska rieka – Dunaj. V roku 1805 ľadová povodeň v Petržalke strhla 127 domov. Podobná situácia sa stala aj v roku 1827 a 1850 (prišlo pri nej o život šesť ľudí).

Jedna z najničivejších povodní prišla v roku 1947
11. marca 1947 zastihla Petržalku znovu prírodná katastrofa – povodeň. „Silné ľadové kryhy plávajúce po Dunaji sa poniže Bratislavy spriečili, vytvorili hrádzu , ktorá spôsobila prudké zdvihnutie hladiny vody. Tá vystúpila do výšky viac ako 10 metrov a zaplavila oba brehy. Na bratislavskej strane siahala voda až pred Univerzitu Komenského. Najviac však doplatila na povodeň Petržalka, ktorá nebola chránená pred vysokými vodami, a to predovšetkým jej severná a východná časť. Voda v Dunaji v nočných hodinách stúpala tak rýchlo, že obyvatelia ohrozených oblastí nemali času ani utiecť a tak, mnohí z nich chatrne oblečení čakali na záchranu na povalách a strechách svojich príbytkov. Narýchlo zorganizované oddiely z občanov Petržalky ako aj príslušníci československej armády zachraňovali čo sa dalo a pomocou člnov evakuovali obyvateľov zo zatopeného územia do škôl, kde boli títo obyvatelia prechodne ubytovaní. Vyučovanie na školách bolo prerušené na dobu dvoch týždňov. Petržalka bola takmer úplne odrezaná do Bratislavy. Nastali ťažkosti so zásobovaním i poskytovaním lekárskej starostlivosti. Mnoho obytných domov bolo vodou a ľadovými kryhami poškodených alebo úplne zničených. Značné škody utrpel aj národný podnik Harsh. Práve v tomto čase zasiahla Petržalku ďalšia tragická udalosť. Nákladné auto vezúce výbušniny na lámanie ľadu pri jazde po ulici náhle explodovalo. Pri explózii prišlo o život desať príslušníkov armády a dve žiačky Štátnej meštianskej školy (Ševčíková a Véghová), ktoré náhodou išli okolo,“ píše kronikár Petržalky.

Tieto nešťastné udalosti viedli k tomu, že predstavitelia mesta v rokoch 1948 – 1951 vybudovali hrádzu, ktorá mala zabrániť opätovným nešťastiam a škodám spôsobených prírodným živlom. Hrádza však nemala dlhé trvanie. V roku 1954 prišla povodeň do Petržalky opäť. Miestny kronikár si tieto udalosti zapísal nasledovne: „Hrádza postavená v rokoch 1948 – 1951 na mnohých miestach presakovala a dielo skazy dokonala spodná voda, ktorá sa vytlačila až do výšky 1,5 metra. Zatopené boli tie isté oblasti ako v roku 1947, teda najnižšie položené miesta v Petržalke. Vznikli veľké škody na obytných domoch. Ťažko bol postihnutý závod Preglejka (bývalý Harsh), kde boli zničené najmä priestorové objekty skladu reziva.

Šesťdesiate a sedemdesiate roky sa povodniam tiež nevyhli
Do obdobia rozvoja a výstavby mestskej časti a pracovného elánu vtrhla nečakane opäť ničivá povodeň. V kronike z roku 1965 sa píše: „Spodná voda zaplavuje severnú a severovýchodnú časť nášho obvodu. Obyvatelia zaplavených bytov sú evakuovaní do bytov, ktoré im prideľuje Národný výbor na nových sídliskách v Bratislave. Do záchranných prác sú zapojení občania, požiarnici aj príslušníci našej armády. Spodná voda urobila veľké škody na 233 objektoch. Bolo poškodených 36 domov Domovej správy, 193 súkromných rodinných domov a štyri domy podnikové. V celku bolo postihnutých 501 bytových jednotiek. Na území Petržalky škody spôsobené povodňou na domoch a porastoch sa odhadujú na 3 milióny korún. Nakoľko povodeň znehodnotila pitnú vodu v našom obvode, prikročilo sa k vybudovanou vodovodu v Starom Háji, ktorého prvá etapa sa začala už v tomto roku“.
Na týchto niekoľkých príbehoch z minulosti vidíme, že voda dokáže napáchať obrovské škody nielen na bytoch, domoch či výrobných podnikoch, ale, čo je horšie, aj na ľudských životoch. Aristoteles povedal: „Príroda vždy vytvorí to najlepšie z toho, čo je možné“. Preto, ak ju budeme ničiť, odvďačí sa nám len ničivou silou. A to si predsa nikto neželá…