Všetky cesty vedú do Petržalky

„Všetci sa raz stretneme v Bratislave“, srandovali sme na vysokej škole. A ona tá sranda naozaj prišla a my sme sa tu stretli. My „CPčkári“ alebo cezpoľní ako sa zvykneme nazývať. Prišli sme sem za štúdiom, prácou, lepšími možnosťami. Tak sme sa tej Bratislave vyhýbali, až si nás nakoniec chtiac-nechtiac sama vybrala ako si mňa vybrala Petržalka, ktorú som celý život považovala za škaredú betónovú džungľu združujúcu kriminálnikov. Pred pár rokmi to možno pravda bola, no musím uznať, že moje predsudky boli zbytočné. Veľa zelene, možnosti športového vyžitia, obchody na skok, žiadni kriminálnici, ale rodinky s deťmi. A keď neraz narazíte na spolužiaka zo strednej alebo vás v mhd potľapká stará známa po pleci, zrazu vám ani najväčšie slovenské sídlisko nepripadá také obrovské. A ako sa nám „CPčkárom“ vlastne v Petržalke žije? Prezradili nám Zuzana, Eliška, Michala a Dominik, ktorých do Bratislavy priviedla najmä práca.

Všetci pochádzate z rôznych kútov Slovenska. Prečo práve Bratislava?

Zuzana (25): Pochádzam zo stredného Slovenska. Počas letných prázdnin som vždy pracovala v zahraničí, po škole sa mi zrazu môj rodný kraj zdal malý a málo atraktívny. Kompromis rodiny, aby som zostala na Slovensku a môj, aby som žila vo veľkomeste a užívala si jeho výhody, dostal v našom hlavnom meste reálny rozmer. Bratislava bola v tomto jasná voľba.
Eliška (26): Presťahovanie sa do Bratislavy z Prievidze nebolo mojím osobným rozhodnutím, avšak keď mám povedať za celú rodinu, boli to určite pracovné príležitosti.
Michala (38): Som zo stredného Slovenska. Od skončenia vysokej školy som bola rozhodnutá, že tu chcem ostať pracovať a žiť. Vedela som, že ako „jazykárka“ tu mám široké uplatnenie a páčila sa mi aj kozmopolitnosť a služby.
Dominik (26): Som z okolia Trenčína a zo Slovenska som odísť nechcel, tak som si prirodzene vybral Bratislavu ako miesto na štúdium a následne aj ako miesto, kde sa začne moja pracovná kariéra.

Čo hovoríš na život v Petržalke? Zmenil sa tvoj postoj k Petržalke po tom, ako si si tu vyskúšal/a bývať?

Zuzana (25): Predtým, ako som sa presťahovala do Petržalky som nadávala na plnú MHD, zápchy, dostupnosť do mesta… Teraz nadávam ešte viac. 😀
Eliška (26): Určite áno. Keď som sa na začiatku nasťahovala do Bratislavy do podnájmu, Petržalku som vnímala ako jednu z lokalít, v ktorých určite v budúcnosti bývať nechcem. Ako to už však býva, človek mieni, Pán Boh mení a po troch rokoch bývania v Petržalke musím povedať, že sa mi tu býva ešte lepšie ako kedysi v Starom Meste.
Michala (38): Predtým som sa bála stereotypov o nebezpečenstve, nič sa však nepotvrdilo, takže môj vzťah k Petržalke sa zmenil rozhodne k lepšiemu. Zelene a ticha je tu dostatok.
Dominik (26): Počas štúdia na vysokej škole som býval v Ružinove a do Petržalky len dochádzal na prednášky a cvičenia. Najskôr som bol voči Petržalke skeptický a bral ju iba ako panelákovú džungľu. Po tom, čo som sa však nasťahoval som zistil, že Petržalka je iná, ako sa na prvý pohľad zdá a má čo ponúknuť. Nie sú to len samé paneláky a asfalt, je tu aj kopec zelene, jazerá, Chorvátske rameno a iné zaujímavé miesta, kde si môže človek aktívne oddýchnuť.

Čo ťa na Petržalke prekvapilo najviac?

Zuzana (25): Nedávno to boli cyklotrasy, ktorými sa ľahko dostanem aj do Rakúska a veľký výber obchodných reťazcov, ktoré sú taktiež relatívne dostupné. Permanentne ma však prekvapujú najmä psíčkari, ich nezodpovednosť, arogantnosť a prekvapenia po ich štvornohých miláčikoch, do ktorých (takmer) každé ráno stupím.
Eliška (26): Čo sa týka Petržalky, môžem hodnotiť iba okolie v ktorom bývam, keďže ostatné časti až tak dobre nepoznám. Prekvapila ma naozaj dobrá a rýchla dostupnosť do mesta a taktiež príjemné prostredie naokolo, kde nie je iba panelák na paneláku.
Michala (38): Služby a škála možností. Ukázalo sa, že v okolí môžem praktizovať akúkoľvek obľúbenú aktivitu. Musím pochváliť aj dopravu. Bývam pri zastávke, z ktorej sa dostanem pohodlne do každej mestskej časti, na stanice a letisko, a som z toho nadšená.
Dominik (26): Že je to relatívne všade blízko, hoci trasy autobusov sú často príliš kľukaté. No odkedy sa spojazdnila električka cez Starý most, je dopravná situácia lepšia ako v minulosti.

V čom vidíš najväčšie mínusy Petržalky?

Zuzana (25): V už spomínaných psíčkaroch. Ja sa psov bojím a je mi veľmi nepríjemné, keď sa zrazu na mňa nejaký vyrúti (samozrejme to nie je chyba Petržalky, ale ľudí, ktorí tu žijú). Mne osobne sa nepáči ani to, že z okna vidím do toho susedovho a teda preplnené sídliská, nedostatok parkovacích miest pred bytmi, premnožené komáre v okolí Petržalskej hrádze či nedotiahnutá električková trať.
Eliška (26): Mínusom Petržalky je nedokončená električková trať a lepšie autobusové prepojenie na ňu. Taktiež sa mi nepáči oblasť v okolí Draždiaku, v ktorej je veľmi málo zelene a je tam betón na betóne.
Michala (38): Jedine to, že vyzerá ako celok nepekne. Rôzne štýly, farby a typy bývania z nej robia podľa mňa rozkúskované ostrovčeky.
Dominik (26): Verejné priestranstvá sú často v katastrofálnom stave. Chodníky, cesty, atď. sa roky nerekonštruovali, keď tak sa riešili iba havarijné prípady. Ďalej tu chýbajú parkovacie miesta, cyklotrasy a hlavne dokončenie električkovej trate až do stanice Janíkov dvor.

Plánuješ tu ostať natrvalo?

Zuzana (25): Nie. Už onedlho sa sťahujem späť do Ružinova. Petržalku som brala iba ako „dočasný“ domov, kým si nenájdem niečo lepšie.
Eliška (26): Zatiaľ som tu spokojná, čo však bude v budúcnosti, neviem. Túto otázku ovplyvní veľmi veľa faktorov. Čo sa však týka tejto časti lokality a prostredia, bez problémov by som si tu vedela predstaviť bývať dlhodobo.
Michala (38): V Bratislave neplánujem ostať, skôr v nejakej dedinke poblízku.
Dominik (26): To je zatiaľ otázne, dopredu to nevylučujem. Záleží najmä od ponuky kvalitného a cenovo dostupného bývania, ako aj od toho, ako sa bude Petržalka ďalej vyvíjať.