Petržalská Superškola: Stolové hory

Ako vznikol stratený svet Arthura Conana Doyla? Mohla by to byť aj prednáška o literatúre, no v Petržalskej super škole v Zrkadlovom háji sa v utorok 11. februára hovorilo o zázraku, fantázii, „inom svete“ v súvislosti s geológiou. Tepuis pohľadom geológa – tým bol prof. RNDr. Roman Aubrecht, PhD., z Ústavu vied o zemi a Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý stolové hory (tepuis) na severe Južnej Ameriky navštívil trikrát.

Spoznávať nespoznané je vlastnosť, ktorú má azda každý. Roman Aubrecht mal sen dostať sa na stolové hory znásobený ešte aj niekoľkokrát videnou sfilmovanou verziou Doyelovej knihy Stratený svet. No dostať sa na stolové hory je aj fyzicky náročné a nebezpečné. A ako vedec podotkol, zablúdiť môžete už cestou do roboty. Každá stolová hora je jedinečná, mnohé z tých mála rastlín, ktoré sa na tomto území vyskytujú, sú endemitmi. „Môžete si byť istí, že ak si odskočíte do nejakých kríkov, budete prvým človekom, ktorý tam vstúpil,“ oživil ôsmakom petržalských škôl geológ. Tých prednáška očarila už len fotografiami miest, kde ľudská noha tak ľahko nevstúpi – hoci Roman Aubrecht tvrdí, že turisti sa dostávajú už aj tam. Určite však nie do jaskýň, ktoré výpravy slovenských vedcov skúmali. Najdlhšia je vlastne 18-kilometrovým labyrintom a je aj najdlhšou kremencovou jaskyňou na svete.

Najvyššie stolové hory – Tepuis sa pohybujú okolo výšky nášho Gerlachu. „Siahajú do 3000 m, ich kolmé steny nedovoľujú ľahký prístup, často využívame vrtuľníky,“ opisuje vedec. A vzhľadom na to, že je to stále neznámy, akoby zakonzervovaný svet z dôb dávno, dávno minulých, pre vedcov je to raj. Hoci pôvodná predstava bola, že tu zastal čas niekto v období dinosaurov, realita je iná (hoci predsa len ako z „iného sveta“). Dnes už podľa geológa vieme, že tu žijúce organizmy majú iba niekoľko miliónov rokov. „Stále pre nás zostáva záhadou, odkiaľ sa berú vodopády z skál,“ hovorí geológ. Záhadami sú aj spomínané jaskyne s pavučinovými stalaktitmi, „zmrzlinovými“ stalagnátmi či útvarmi ako šampiňóny na lúke. „Vedeckým výskumom sme dospeli k záveru, že na miestach dnešných stolových hôr museli byť kedysi rieky a jazerá,“ objasňuje vedec, ktorý si pre zranenie užil aj nedobrovoľný dvojtýždňový pobyt v jaskyni. Pre splnenie svojho sna to však stálo za to.

Aj po tejto prednášky otázky žiakov potvrdili, že – počúvali a so záujmom. Odmenené otázky:

– Prečo je geológia zaujímavá alebo potrebná?
– Môže takáto jaskyňa vzniknúť teraz?
– Bývali v týchto stolových jaskyniach ľudia?