História
História Petržalky siaha až do 13. storočia, kedy sa stretávame s názvami Wlocendorf (1222), Mogorscigel (1225), Flycendorf (1233). Názvy pripomínajúce v nemčine obec na rieke alebo rovine používali ľudia v miestach osídlenia na dnešnom Kapitulskom dvore, ktoré však počas 16. storočia zaniká. Názov pripomínajúci uhorský (maďarský) ostrov, to je už osídlenie predchádzajúce dnešnej Petržalke. Tento „ostrov“ bol v roku 1493 uhorským Engerau. Ako sa začal v krajine presadzovať maďarský jazyk, tak sa z tohto miesta v roku 1863 stala Ligetfalu (Ves na Nive), presnejšie Bratislavská Lužná Ves – Pozsonyligetfalu.
Petržalka bola v minulosti svedkom rozličných bojov. Azda najznámejšie sa do dejín Petržalky zapísal Napoleon. Jeho vojská prešli tadiaľto v rokoch 1805 a 1809. Po druhý krát sa v týchto miestach bojovalo a pre obyvateľov to bola ťažká skúška.
Vznik Česko-Slovenska, obsadenie Petržalky československými vojskami v auguste 1919 a potvrdenie príslušnosti k Československu podpísaním Trianonskej zmluvy v júli 1920 – zmenili hranice krajín, no nezmenili strategický význam Petržalky. Z nemeckého Engerau a maďarského Ligetfalu sa v roku 1920 stáva slovenská Petržalka. Za prvej Československej republiky začala získavať na význame. Za obdobie necelých dvadsať rokov vzrástla päťkrát. Postupne sa stala najväčšou obcou v republike, začala si budovať nové republikánske a demokratické tradície. Avšak prišiel rok 1938 – okupácia hitlerovským Nemeckom, ktorá trvala skoro sedem rokov. Roky fašistického útlaku znamenali pre Petržalku najtemnejšie obdobie v jej histórii, boli to roky biedy, odriekania, udavačstva a perzekúcií. Po oslobodení Sovietskou armádou pripadla znovu k Československu. Osud Petržalky sa mení. V roku 1946 sa stáva súčasťou Bratislavy – mestskou časťou. Parížskou mierovou dohodou z roku 1947 sa posúva hranica s Maďarskom až za Čunovo.
V roku 1973 padlo rozhodnutie o výstavbe Petržalky do podoby, v akej ju poznáme dnes. Mení sa tvar územia, štruktúra obyvateľstva i charakter miesta. Petržalka sa stavala pre ľudí, dnes tu žije viac ako 105-tisíc obyvateľov (údaj z roku 2011). Najväčšia bratislavská mestská časť je dnes vnímaná ako zaujímavá, plnohodnotná ba dokonca reprezentatívna časť hlavného mesta Slovenskej republiky. Z myslí obyvateľov sa postupne podarilo vymazať dlhodobo zakódovaný nepriaznivý kultúrny odkaz na zašlú slávu socialistického realizmu, neúctu k súkromiu človeka, násilia a zločinu. Predsudky voči tomuto miestu boli vďaka mnohým pozitívnym krokom petržalskej samosprávy odstránené a Petržalka momentálne patrí medzi vyhľadávané miesta pre bývanie, prácu aj oddych.
Historické názvy osídlenia na území dnešnej Petržalky
- 1222 – Fluecendorf a Wlocendorf
- 1225 – Mogorscigel
- 1233 – Flechyndorf, Fluecindorf
- 1278 – Flyzyndorph
- 1422 – Unger Au (Uhorský ostrov)
- 1485 – Ungeraw
- 1508 – Hungeraw
- 1509 – Hungerau
- 1564 – Enngerl (Úzka niva)
- 1567 – Hungereuelen
- 1670 – Engeraw
- 1685 – Paluggyayana insula
- 1719 – Enger-Au
- 1750 – insula Engerauiensis
- 1753 – Spiegl Hauffen
- 1762 – possessio Engerau
- 1803 – Ebgerau, Zeigeiner-Doerfl
- 1840 – Dorf-Au, Engerau
- 1844 – Audoerfl
- 1862 – Ligetfalu
- 1865 – Liget
- 1875 – Ó liget
- 1920 – Petržalka
- 1946 – Bratislava-Petržalka
Predstavitelia Petržalky – starostovia, richtári
- pred 1888 – Martin Rudolf
- 1888 – Juraj Gieser
- 1894 – Vavrinec Fischer
- 1900 – Karol Hollosy
- 1919 – Pavol Kašpert
- 1919 – Jozef Schlosser
- 1921 – Matej Gobl
- 1926 – Viliam Karný
- 1927 – Karol Stárek
- 1927 – Branislav Manica
- 1928 – Karol Kudrna
- 1933 – Rudolf Kríž
- 1934 – František Pokorný
- 1936 – Andrej Pátek
- 1938 – Jozef Kunert
- 1939 – Arlnold Wiesinger
- 1945 – Jozef Škrha
- 1945 – Emanuel Berka
- 1945 – František Tomešek
- 1946 – Andrej Pátek
- 1948 – Rudolf Kríž
- 1951 – Juraj Humeňanský
- 1952 – Bartolomej Silnúšek
- 1957 – Viktor Buchal
- 1962 – Jozef Štrbík
- 1972 – Igor Čajka
- 1983 – Ján Pečo
- 1989 – Anton Doktorov
- 1994 – Vladimír Bajan
- 2006 – Viera Kimerlingová (zastupujúca starostka)
- 2006 – Milan Ftáčnik
- 2010 – Vladimír Bajan
- 2014 – Vladimír Bajan
- 2018 – Ján Hrčka
- 2022 – Ján Hrčka
Informácie čerpané:
z publikácie www.petrzalka.sk, autori: Jozef Schwarz (texty), Ján Kuchta (foto), vydavateľ: Mestská časť Bratislava-Petržalka,
zo Štatistického úradu SR.
Kronika mestskej časti Bratislava-Petržalka
Mestská časť datuje začiatok písania prvej kroniky, vtedy ešte kroniky obce Petržalka, do roku 1935. Obsahuje súbor záznamov z kultúrnospoločenskej, hospodársko-ekonomickej, náboženskej a politickej oblasti života. Jej poslaním je ochrana spoločenského, kultúrneho a historického dedičstva. Zároveň prispieva k prezentácii mestskej časti a podáva komplexný obraz o nej.
Okrem vážnych a dôležitých informácií obsahuje prvá kronika, z pohľadu súčasníka, aj humorné zápisy, ktoré môžu byť zdrojom inšpirácie a podnetov nielen pre Petržalčanov.
Petržalka v obrazoch
Na tejto stránke sa nájdete tiež fotografie či iné historické vyobrazenia Petržalky. V prípade, že sa na niektorej fotografii nájdete dajte nám prosím vedieť na e-mail tlacove@petrzalka.sk